"Individualizácia a personalizácia výrobkov je stále väčšia" O inteligentnej výrobe a digitalizácii logistiky | Rozhovor
22.07.2019
Riaditeľka Smart Industry divízie spoločnosti ANASOFT, Andrea Čekovská, a Smart Industry solution designer, Peter Bílik, diskutovali s redaktorom českého časopisu Logistika o nových technológiách a trendoch. Hlavnými témami bola digitálna transformácia logistických procesov, možnosti automatizácie Smart Industry riešeniami, ale i blízka budúcnosť nových technológií ako je umelá inteligencia (AI) a ich dopad na riadenie zásobovacieho reťazca.
Kedy sa IT technológie využívajúce pokročilejšie prvky automatizácie začali vo väčšej miere uplatňovať v podnikoch? Kedy sa tejto oblasti začal venovať ANASOFT?
Peter Bílik: V priemyselnom prostredí sme sa začali pohybovať niekedy okolo roku 2005, kedy na Slovensku začali postupne pribúdať subdodávatelia nových automobiliek, ktorí si tu budovali svoje prevádzky. Pri svojom rozvoji už potrebovali implementovať rôzne informačné systémy, ktoré by im pomohli pri zvyšovaní produktivity a efektivity. Vtedy sme im začali dodávať naše riešenie šité na mieru a pomáhali im zlepšovať kvalitu a zefektívňovať procesy. Využili sme predovšetkým to, že náš tím tvorili odborníci z oblasti priemyselnej automatizácie ako aj profesionálni informatici. To nám umožnilo vytvárať riešenia, ktoré boli orientované na operatívne riadenie výroby.
Andrea Čekovská: Na úplnom začiatku, keď sme navštívili prvé priemyselné prevádzky sme videli len automaty alebo riadiace počítače PLC (Programmable Logic Controller), ale automatizácia ako ju poznáme dnes, tam nebola. Podniky mali ekonomické informačné systémy, ale v samotnej výrobe software nebol. Práve to bol priestor, kde sme začali pracovať my. Vtedy sme z ANASOFTu začali dodávať do výroby to „tvrdé IT“. Našou snahou bolo preniesť technológie, ktoré sú dnes inde bežne používané aj do priemyselného prostredia.
V čom sú dnes systémy iné? Aké inovácie sú aktuálne kľúčové pre ďalší rozvoj technológií a aké kompetencie má v tomto ohľade ANASOFT?
Peter Bílik: Keď sme s vývojom výrobného riadiaceho Smart Industry systému EMANS začínali, fungoval prenos informácií medzi jednotlivými pracoviskami vo výrobe buď ústne alebo papierovými sprievodkami, výkazmi a formulármi. V súčasnosti sú materiálové toky čoraz rýchlejšie a dodávatelia sú od svojich odberateľov tlačení k zrýchľovaniu procesov a celého výrobného programu, pretože individualizácia a personalizácia výrobkov je stále väčšia. Výmena informácií musí byť preto medzi výrobnými pracoviskami omnoho rýchlejšia.
Ústnym podaním, papierom, a ani v lepšom prípade excelovskými tabuľkami sa toto už dávno nedá dosiahnuť. Preto sa v ANASOFTe zameriavame na to, aby po implementácii nášho informačného systému mali operátori a vedúci pracovníci správne informácie v správny čas. Na druhej strane je nemenej dôležité, aby sme užívateľom informačného systému zjednodušili interakciu so systémom, preto kladieme veľký dôraz aj na ergonómiu.
Andrea Čekovská: Kompetencie ANASOFTu sú v tom, čo všetko dokážeme zákazníkovi automatizovať v oblasti spracovania informácií. Existuje tu totiž mnoho interných pravidiel a špecifických pracovných postupov konkrétneho podniku. My však nenútime podniky pracovať podľa nami nastavených procesov, ale nastavujeme systém podľa ich potrieb. Naše riešenie je modulárne, čo znamená, že ho môžeme rozširovať pre širokú škálu funkcií. Záleží teda na zákazníkoch, čo si z portfólia funkcionalít vyberú. Naše Smart Industry riešenie EMANS pomáha podnikom v ich digitálnej transformácii a tým im umožňuje dosiahnuť inteligentné riadenie výroby a logistiky.
Na aké oblasti priemyslu sa zameriavate? Kde vidíte so svojimi technológiami najväčší potenciál?
Andrea Čekovská: Oblasti priemyslu, kde sa môže naše riešenie uplatniť, sú rôzne. Predovšetkým je vhodné pre diskrétnu výrobu, kde je výsledkom procesu konkrétny výrobok alebo pre distribučné a logistické spoločnosti. Práve tam sa totiž vyskytuje tlak na vysokú variabilitu a rýchlosť dodávok. Obzvlášť v diskrétnych procesoch je dôležitá a potrebná rýchlosť komunikácie a promptnosť rozhodovacieho mechanizmu. Snažíme sa jednotlivé komponenty vo výrobe, či už ide o výrobné zariadenia, ľudí, nástroje, materiál či výrobky, ktoré môžu byť súčasťou Internetu vecí (IoT), navzájom prepojiť. Technológie, ktoré priniesol rozvoj internetu, čo môžeme vidieť na nástupe smartfónov a sociálnych sietí, dokážeme využívať aj v priemysle.
Už nie je možné sa spoliehať na všemocný centrálny systém, akýsi „centrálny mozog ľudstva“, ktorý všetko riadi a o všetkom rozhoduje. Distribuované riešenie naopak funguje tak, že sa jednotlivé časti snažíme urobiť „smart“, aby sa dokázali rozhodnúť na svojej vlastnej úrovni a aby si so svojím okolím, členmi a komponentmi spoločnej siete IoT dokázali vymieňať informácie. Toto nám umožňuje riadiť nielen samotnú výrobu, ale taktiež ju koordinovať s logistikou. Tam je zase potrebné zabezpečiť, aby boli stále aktuálne informácie o dostupnosti materiálu. Jednu z naliehavých výziev súčasných podnikov je efektívne fungovanie vnútropodnikového zásobovania, vyskladnenie materiálu a expedícia.
Spomenuli ste oblasť logistiky. Čo znamená, keď sa v súvislosti s touto oblasťou hovorí o digitálnej transformácii?
Peter Bílik: Digitálna transformácia je priemetom práve toho, kedy nám už papier s ceruzkou nestačí, aby sme vedeli, kde čo nájsť alebo čo je najlepšie urobiť z pracovných úloh ako prvé. Digitálna transformácia okrem iného znamená, že operátorovi v logistike dokáže informačný systém všetky dostupné údaje spracovať a poskytnúť mu jednoznačnú informáciu, ktorá mu pomôže pri rozhodovaní. Keď potrebuje materiál, systém mu povie, kde sa čo nachádza, naviguje ho a vizualizuje mu tieto informácie.
Neustály zber informácií prináša do podnikov demokratizáciu dát, nakoľko je možné zaznamenávať tok materiálu alebo výrobku. To znamená transparentnosť v logistických a výrobných procesoch, zabezpečenie dosledovateľnosti výrobných podmienok napríklad v podobe podrobného rodného listu výrobku. Ďalším stupňom digitálnej transformácie je, keď systém riadi celú skupinu operátorov a prideľuje im prácu tak, aby boli rovnomerne vyťažení a úlohy im boli prideľované, čo najefektívnejšie.
Andrea Čekovská: Ďalšou možnosťou je vylepšovanie už fungujúcich procesov. Na začiatku zbierate dáta, vyhodnocujete ich a postupne ste schopný dať človeku, ktorý potrebuje rozhodnúť omnoho lepšie informácie a podklady k rozhodovaniu a on vďaka tomu robí kvalifikovanejšie rozhodnutia. Digitálna transformácia pomáha podnikom, pretože množstvo dát a informácií, ktoré v súčasnosti vzniká už nie sú ľudia schopní včas a v požadovanej kvalite spracovať. Ak sa súčasné procesy stávajú dlhodobo neudržateľné, podnik by mal začať pomýšľať na stratégiu implementácie vlastnej digitálnej transformácie.
Podnikom ponúkate riešenie EMANS, môžete spomenúť jeho najväčšie prednosti? Čo považujete za jeho najväčšie konkurenčné výhody?
Peter Bílik: Systém EMANS je postavený na distribuovanej architektúre a v prvej rade je modulárny a nie je nutné ho nasadzovať vo výrobe ako nejaké veľké monštrum, stačí po jednotlivých moduloch alebo vyskúšať na nejakom pilotnom projekte. Postupne ho je možné ďalej škálovať v danej výrobe a logistike napríklad pri riadení skladu, následne potom rozširovať na ďalšie výrobné pracoviská a zóny.
Andrea Čekovská: S tým súvisia aj široké možnosti integrácie systému pre spoluprácu konkrétnych výrobných prostriedkov, obrábacích strojov, robotických pracovísk riadených PLC, ďalej potom prepravné zariadenia cez vertikálne automatické skladové zakladače, vysokozdvižné vozíky až po autonómne navádzané vozidlá (AGV). Každý takýto objekt je pripojený do systému EMANS prostredníctvom technológie digitálneho dvojčaťa.
Vzniká tak interpretácia reálneho sveta vo svete virtuálnom, vďaka ktorej získavame možnosť pridávať týmto virtuálnym zariadeniam vlastnosti a schopnosti potrebné pre autonómne alebo poloautonómne správanie, čo patrí medzi základné princípy Industry 4.0 a Smart Factory. Aj vďaka nim naše riešenie EMANS vnáša do logistických procesov benefit agilnosti, čiže podnik dokáže omnoho rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať na zmeny ako vnútropodnikové, tak aj z externého prostredia.
Môžete na konkrétnych príkladoch priblížiť prínosy Smart Industry riešenia EMANS?
Andrea Čekovská: Prínos je v prenose informácií medzi rôznymi zariadeniami a na tomto základe koordinácia ich činností. Nie je to systém pre jeden stroj, ale komplexné riešenie pre celú výrobnú prevádzku, kde sa využíva viacero rôznych zariadení. Na základe získaných dát a spracovaných informácií sa mení on-line nastavenie celého výrobného procesu v podniku, v ňom majú všetky zložky v IoT, „v spoločenstve zariadení“, nejakú úlohu.
Konkrétnym príkladom je inovácia vnútropodnikového zásobovania Milk Run systémom, ktorý sa zásluhou nášho riešenia stal agilnejším, tzv. Milk Run 4.0. Prepojením skladov, operátorov logistiky, Milk Run vláčikov, dispečingu a výrobných liniek a pracovísk dokáže systém EMANS autonómne synchronizovať podnikovú intralogistiku s výrobnými procesmi a zabezpečiť plynulý tok materiálu na základe aktuálnych požiadaviek. Okrem efektívneho vyťaženia Milk Run vláčikov, zaznamenávanie presných pohybov materiálu a hotových výrobkov medzi skladmi a výrobou a ich automatickej integrácii do podnikového ERP systému, EMANS odbúrava logistické aj výrobné prestoje zároveň. Aj takto môže vyzerať inteligentná intralogistika.
Peter Bílik: V každom podniku už nejaké informačné systémy existujú, či už ide o účtovníctvo, riadenie skladu alebo nákup materiálu pre výrobu. Tieto systémy taktiež vieme zapojiť do siete pomocou riadiaceho systému EMANS, aby každý z nich správne plnil svoju úlohu, za ktorú je zodpovedný. A to je ďalší prínos. Prepájame totižto rôzne služby jednotlivých informačných systémov navzájom, aby bolo možné dosiahnuť čo najväčšiu efektivitu a kvalitu.
V obchodno-distribučnej firme sme vďaka systému EMANS takúto synergiu zabezpečili prepojením ich platformy e-shopu, ERP a WMS. Klienti si objednajú tovar, objednávka sa spracuje v účtovnom systéme a vygeneruje vychystávací zoznam. EMANS riadi celý proces vychystávania tovarov v sklade až po expedíciu. Pred expedíciou vygeneruje účtovný systém dodací list a automaticky ho pošle v elektronickej forme prepravcovi, ktorý si ho nechá potvrdiť u odberateľa. Na to môže použiť riešenie digitálneho vlastnoručného podpisu, ktoré sme taktiež dodali a integrovali do procesu. Potvrdený dodací list sa potom elektronicky vráti do účtovného systému, ten vygeneruje faktúru a jej kópiu odošle zákazníkovi do e-mailu. Celý proces od zadania zákazníckej objednávky cez dodanie až po finálnu fakturáciu nemusí trvať viac než 12 hodín a zaobíde sa bez jediného kusu papiera.
Pred časom vaše Smart Industry riešenie EMANS získalo cenu. Môžete priblížiť o čo išlo?
Andrea Čekovská: Išlo o prvý ročník súťaže Ocenenie LOG-IN a EMANS bol vyhlásený za Projektovú inováciu roka. Boli sme úspešní s projektom riadenia internej logistiky, kde systém riadi celú manipuláciu s materiálom tak, aby sa dosiahla vysoká miera využitia skladu a bolo možné flexibilne a v reálnom čase reagovať na veľmi prísne stanovené odberateľské požiadavky.
Náš systém EMANS tam operatívne zabezpečuje proces naskladňovania a vyskladňovania, pričom dôraz bol kladený na optimálne vyťaženie dopravníkového systému, zamestnancov a celého skladu. EMANS zabezpečuje čo najefektívnejšie využitie skladových a logistických zdrojov, garanciu presnosti a bezchybnosti dodávok, včasnú diagnostiku kvality a taktiež prispel k optimalizácii prevádzkových nákladov.
Aké máte ďalšie plány s týmto riešením? Akým smerom ho budete ďalej rozvíjať?
Andrea Čekovská: Už na spomínanom projekte vidíme, že množstvo údajov, ktoré IoT poskytuje, je dobrým „krmivom“ pre systémy umelej inteligencie (AI). Už teraz sa snažíme využívať autonómne algoritmy, ktoré zabezpečia spracovanie aktuálnych dát z IoT zariadení v reálnom čase vrátane toho, že pri svojich výpočtoch berú do úvahy i historické údaje.
Pri našich výskumných aktivitách spolupracujeme s univerzitami ohľadom neurónových sietí, aby sme dokázali poskytovať ešte vyššiu úroveň autonómnosti pri operatívnom riešení. Predovšetkým v logistike je mnoho oblastí, kde sa pokročilé autonómne systémy môžu v budúcnosti výrazne uplatniť. 
Aké ďalšie technológie sa v logistike v najbližších rokoch presadia?
Andrea Čekovská: Sú to napríklad sklady, ktoré už nemajú pevné skladové pozície, ale sú dynamicky prideľované na základe aktuálnej obrátkovosti materiálu alebo veľkosti materiálu a jeho optimálneho využitia. Ďalej je to riadenie skladov a internej logistiky za účelom dosiahnutia zásobovania výrobných liniek Just-in-Time a to aj v takých prevádzkach, kde to bolo doposiaľ nemysliteľné. I tam sa bude uplatňovať dynamické riadenie a nasadzovanie umelej inteligencie.
Materiál a výrobky už nebudú chodiť na dopravníkoch a na vozíkoch po fixných dráhach, ale autonómne prepravné zariadenie už bude disponovať nejakou formou inteligencie. Jednotlivé zariadenia budú medzi sebou komunikovať, aby naplnili svoju úlohu. To znamená, aby materiál, ktorý prevážajú, dopravili včas a čo najefektívnejšie. Ďalšie technológie, ktoré majú významné uplatnenie v logistike sú rozšírená a virtuálna realita (AR/VR), ovládanie gestom alebo hlasom, tzv. bezdotykové HMI (Human-Machine Interface), väčšie zapojenie robotov, ale i prediktívne a preskriptívne riadenie logistiky.
Rozhovor pripravil Richard Jan Voigts a pôvodne vyšiel v časopise Logistika 11/2018.
