Digitalizácia a inteligentná automatizácia v čase korony

Pandémia ochorenia COVID-19 zastavila celý svet. Koronakríza má však opačný účinok na digitalizáciu a inteligentnú automatizáciu, keďže práve nové technológie poskytujú riešenie krízovej situácie, ako aj pre svet po pandémii. 

Optimalizácia výrobných a zásobovacích procesov, zoštíhľovanie výroby a logistiky, zvyšovanie efektívnosti výrobných postupov a výkonnosti zariadení, ako aj redukcia prevádzkových nákladov boli najčastejšími motiváciami pre digitalizáciu a nasadzovanie technológií štvrtej priemyselnej revolúcie.

Pandémia koronavírusu a jej okamžitý dosah na výrobné podniky a zásobovacie reťazce začala radikálne prepisovať priority podnikov. Na prvé miesto sa dostala sanácia škôd, ktorá má za cieľ zachrániť podnik a v ideálnom prípade zabezpečiť najrýchlejší návrat do stavu pred pandémiou.

Zmena priorít však v tomto prípade neznamená zmenu nástrojov. Práve naopak, relevantnosť digitalizácie pod tlakom aktuálnych udalostí a hospodárskych vplyvov ešte stúpla. Digitálna transformácia a adaptácia nových technológií, úzko súvisiaca s revíziou vnútropodnikových a mimopodnikových procesov, sa pre mnohé podniky stáva otázkou prežitia. Kríza vyvolaná šírením ochorenia COVID-19 tak prispieva k zrýchľovaniu digitalizácie a inteligentnej automatizácie.

Inteligentná automatizácia pred Koronakrízou

Nové technológie prinášajú nové spôsoby a koncepty s priamym dosahom na zaužívané postupy a obchodné modely. Digitálne technológie transformujú všetky odvetvia a segmenty a zároveň aj ovplyvňujú fungovanie v dodávateľsko-odberateľskom reťazci a v neposlednom rade aj samotných koncových užívateľov.

Digitalizácia priemyslu a logistiky sa za posledné roky zaradila medzi hlavné priority podnikov aj vzhľadom na nesporné benefity a pridanú hodnotu, ktorú do procesov vnáša. Dôkazom je existencia aspoň čiastočnej digitalizácie takmer v každom podniku, minimálne v podobe základného vnútropodnikového digitálneho systému týkajúceho sa finančno-administratívnych procesov.

Konzultačná spoločnosť PwC pravidelne monitoruje situáciu digitálnej transformácie výrobných podnikov. Podľa jej prieskumu (realizovaného ešte pred vypuknutím pandémie) až 91 % dopytovaných spoločností potvrdilo, že v súčasnosti investuje do vytvorenia digitálnych podnikov v Európe.

Spoločnosti označili za hlavný dôvod investície do technológií štvrtej priemyselnej revolúcie predovšetkým očakávania celkového zvýšenia efektívnosti podniku o 12 %, ktoré by sa malo prejaviť v horizonte 5 rokov. Medzi hlavné oblasti investícií zaradili integrované plánovanie a lepšie využívanie zariadení, vyplývajúce z digitálnej automatizácie. Spoločnosti identifikovali ako jednu zo stratégií na dosiahnutie cieľov zvýšenia efektívnosti procesov prepojenie podniku zvnútra a zvonka prostredníctvom integrovaného MES systému.

Prepájanie zariadení a ostatných zložiek v prevádzke a v podniku na spoločnej digitálnej platforme predstavuje len jeden z prvých krokov k úspešnej digitalizácii. Plánovanie a riadenie výroby v reálnom čase, konsolidácia a rozšírenie efektívnosti procesov, ako aj zvýšenie prevádzkovej flexibility zabezpečujú väčšinou moderné MES/MOM systémy (Manufacturing Execution System/Manufacturing Operation Management System) alebo podobné riešenia inteligentnej výroby. Spravidla sú to riešenia založené na princípoch kyberneticko-fyzikálnych výrobných systémov a platforiem Internetu vecí (IoT) a služieb (IoS).

Súčasťou týchto transformačných procesov je aj integrácia MES systému alebo obdobného riešenia inteligentnej výroby s ERP infraštruktúrou podniku, resp. s rozsiahlejším digitálnym ekosystémom podniku. Následkom nie je len digitalizácia interných procesov (vertikálna integrácia), ale aj procesov viažucich sa na ostatné zložky vo výrobnom reťazci, ktoré môžu často siahať za hranice konkrétneho závodu (horizontálna integrácia) naprieč dodávateľsko-odberateľským reťazcom.

Zvyšuje sa aj tendencia nasadzovania nových technológií, akými sú napríklad digitálne dvojčatá, ktoré prispievajú k štíhlejším a produktívnejším výrobným činnostiam. Z prieskumu vyplýva, že množstvo podnikov, ktoré momentálne implementujú inovatívne technológie, sa v nadchádzajúcich piatich rokoch zdvojnásobí.

Obzvlášť to platí v prípade technológie digitálnych dvojčiat, keďže spolupráca a prepojenie pracovnej sily a výrobných a zásobovacích zariadení predstavuje kľúčovú oblasť pri zvyšovaní a zoštíhľovaní výrobných, ako aj ostatných podnikových procesov. Súčasťou stratégií digitálnej transformácie je aj nasadzovanie inteligentných algoritmov na účely dátovej analýzy. Z prieskumu vyplýva aj to, že viac ako 50 % spoločností už nejakú formu inteligentných algoritmov využíva na spracovanie dát vedúcich k vytváraniu kvalifikovanejších a rýchlejších rozhodnutí.

Podľa PwC, Až 77 % investícií plánovaných na strednodobé obdobie 5 rokov sa vyčlenilo na digitalizáciu a automatizáciu už existujúcich podnikov v Európe. Spoločnosti v prípade týchto investícií počítali s návratnosťou v rozsahu 2 až 5 rokov.

Stav digitalizácie v podnikoch podľa prieskumu PwC

ZRýCHĽOVANIE digitalizačných a automatizačných iniciatív

Pod zrýchľovanie digitálnej transformácie a implementáciu nových technológií sa podľa štúdie PwC podpisujú aj dve súčasné globálne tendencie, ktoré majú priamy vplyv na podnikové procesy. Kladie sa predovšetkým ešte väčší dôraz na zákazníka, konkrétneho zákazníka a na naplnenie jeho individuálnych želaní a preferencií na produkty a služby, a to aj v režime sériovej výroby s cieľom častejšej rotácie sortimentu, ako aj jeho variability.

Konvenčné technológie neumožňujú špecifickejšiu personalizáciu produktov v sériovej výrobe vzhľadom aj na zložitú subdodávateľskú sieť, ale aj na prísne hierarchizované a štandardizované výrobné postupy a dodacie lehoty. Digitalizácia výrobného procesu a nasadenie technológií inteligentnej výroby transformujú výrobné a zásobovacie procesy na dynamické, agilné a inteligentné.

Digitálna automatizácia tak umožňuje vyrábať personalizované produkty, v niektorých prípadoch dokonca do takej miery, že vznikne jedinečný produkt. Navyše tento typ výrobného procesu je možné prevádzkovať bez toho, aby upravovanie produktov podľa rôznych preferencií malo negatívny dosah na lead time výrobného cyklu alebo výslednú kvalitu produktov.

Nové technológie prinášajú kľúčové predpoklady a vlastnosti nielen na individualizáciu produktu, ale aj na vznik prevádzky vyrábajúcej tovary na objednávku, tzn. „šité na mieru“ podľa parametrov a zadaní zákazníkov, s čím súvisí aj zmena výrobnej stratégie z princípu tlaku („make-to-stock“) na princíp ťahu („make-to-order“).

Transformáciu výrobného konceptu je možné vďaka novým technológiám uskutočniť aj pri rozsiahlejších výrobných objemoch a za podstatne nižšie náklady, ako to doposiaľ umožňovala forma projektovej výroby. Výroba sa taktiež stáva predmetom transformácie podľa obchodného modelu služieb (XaaS – Anything As a Service, „čokoľvek ako služba“) a v dôsledku digitalizácie a automatizácie modernými technológiami sa tak bude aj čoskoro vnímať – ako služba na požiadanie („Manufacturing-on-Demand“).

Vývoj nasadzovania iniciatív inteligentného podniku ("smart factory") 2017 a 2019  (zdroj: Capgemini) 

Koronavírus ZASAHUJE DO digitalizáciE

Druhý trend urýchľujúci digitalizáciu a automatizáciu predstavuje „regionalizácia“ výroby alebo decentralizovaná výroba. Účelom tohto modelu je dostať výrobné podniky čo najbližšie ku koncovým odberateľom, a tak minimalizovať vzdialenosť (aj vzhľadom na logistiku poslednej míle) a čas medzi výrobou a finálnym dodaním (odovzdaním tovaru).

Podobne ako pri metóde Just-in-Time, keď dochádza k správnemu zásobovaniu do vopred zadefinovaného časového slotu, predovšetkým aj vzhľadom na ostatné priamo nadväzujúce procesy, regionalizácia výroby predstavuje obdobný model výroby a zásobovania v priestore (takpovediac „Just-in-Place“). Viac ako polovica firiem v prieskume PwC vyhodnotila redukciu logistických procesov a znižovanie nákladov na prepravu ako významný faktor na škálovanie konceptu digitálnych podnikov a tovární.

Globálne rozšírenie nákazy COVID-19 a nasadenie prísnych preventívno-bezpečnostných opatrení viedlo v mnohých prípadoch k prerušeniu zásobovacích reťazcov a k následnému paralyzovaniu výrobných podnikov.

Podniky zistili, že vo viacerých prípadoch potrebujú diverzifikovať zásobovacie reťazce pre prípady núdzových situácií, ale aj vniesť väčšiu flexibilitu do už existujúcich logistických tokov. Podniky, ktoré by mohli pokračovať vo výrobe, zasa čelia otázkam, ako dostať svoje výrobky priamo k zákazníkom v prípade, že je kritická časť logisticko-distribučnej infraštruktúry výrazne obmedzená.

Regionalizácia (decentralizácia) výroby poskytuje čiastočné riešenie na túto situáciu. Súčasná koronakríza prinútila podniky zásobujúce za bežných okolností iné spoločnosti a prevádzky (B2B segment) preorientovať sa takmer zo dňa na deň na segment koncových užívateľov (B2C).

Takáto bezodkladná významná zmena biznis modelu sa podarila predovšetkým firmám, ktoré už mali implementované inteligentné riešenia na dynamické riadenie procesov. Vďaka novým technológiám disponujú dostatočne flexibilnými a agilnými procesmi, aby takýto obrat o 180° dokázali zrealizovať a pokračovať vo svojich podnikateľských činnostiach bez prestojov, výpadkov a nadbytočných finančných nákladov.

Kríza zapríčinená novým koronavírusom významne prepíše doterajšie plány v mnohých spoločnostiach. Pokiaľ sa digitalizácia doposiaľ nenachádzala medzi prioritami, budú podniky musieť prehodnotiť strategické plány, ak chcú v činnosti pokračovať po kríze. Podobne je to aj s automatizáciou, keď následkom súčasnej krízy sa očakáva podobný boom aj v tejto oblasti ako pri digitalizácii.

Opatrenia na zachovanie zásobovania smerom k spotrebiteľom počas koronakrízy (zdroj: McKinsey)

TRANSFORMÁCIA V ČASE KORONAKRÍZY

Práve súčasná mimoriadna situácia poukázala na nedostatky a rezervy v podnikových procesoch na rôznych úrovniach, ktoré by mohli zabezpečiť riešenia digitálnej transformácie. V tomto prípade v podstate ide o triviálne záležitosti podpisovania právne záväzných dokumentov štatutármi na diaľku až po komplexnejšie riešenia dynamického riadenia výrobných liniek alebo zásobovania.

Núdzová situácia odkryla potrebu digitalizácie nielen pre krízový manažment, ale predovšetkým pre prístup k presným, správnym a aktuálnym dátam, na základe ktorých by mohli krízové bunky v podnikoch prijímať kvalifikované rozhodnutie v čo najkratších intervaloch. Prístup k dátam sa neviaže len na vnútropodnikové procesy, ale aj na externé logistické toky a zásobovacie reťazce. Navyše tieto dáta slúžia aj na krátkodobé plánovanie v mimoriadnych situáciách, ktoré sa môžu vyskytovať aj v bežnom období.

Kríza rozdelila podniky na dve skupiny. Do prvej patria podniky, ktorých prevádzky sú momentálne zastavené. Tieto podniky patria do ohrozenej skupiny a ich priority sa budú zameriavať na prežitie firmy, konsolidáciu po kríze a rehabilitáciu podniku. Kríza im pomôže identifikovať slabé miesta a zároveň sa budú musieť zamerať aj na zvýšenie flexibility procesov, aby bola prevádzka schopná reagovať aj na extrémne výkyvy na trhu, napríklad ako v prípade núdzovej situácie COVID-19.

Do druhej skupiny patria podniky, ktoré počas krízy zažívajú renesanciu predovšetkým v segmente e-Commerce a sektore rýchloobrátkového spotrebného tovaru (FMCG). Podniky čeliace vysokému dopytu musia mať procesy nastavené na zvládnutie dodávania mnohonásobne vyšších objemov tovarov bez negatívnych vplyvov na kvalitu objednávok a ich dodacie lehoty.

Okrem rozšírenia priepustnosti logistických tokov sa stáva nevyhnutnosťou aj dynamické škálovanie na zvládanie nárazových alebo sezónnych výkyvov, ako aj na potenciálnu expanziu na ďalšie trhy. Tieto funkcie zvládajú chytré logistické riešenia, ako napríklad WES systémy, ktoré riadia procesy naskladňovania a vychystávania v reálnom čase prostredníctvom inteligentných algoritmov.

Výsledok súčasnej situácie je však pre obe skupiny rovnaký. Nasadzovanie nových technológií, optimalizácia procesov, kontinuálne inovovanie a nastavovanie nových prevádzkových, ako aj obchodných modelov. Koronakríza však nie je jedinou príčinou, je len jedným z niekoľkých globálnych faktorov, na ktoré budú musieť v blízkej budúcnosti podniky reagovať, aby mohli pokračovať v podnikateľských činnostiach udržateľným a konkurencieschopným spôsobom. 

MOHLO BY VÁS TIEŽ ZAUJÍMAŤ