Zachráni piata priemyselná revolúcia svet?
25.04.2016
Téma štvrtej priemyselnej revolúcie je na programe dňa čoraz častejšie. Objavuje sa takmer denne v médiách, ale zaoberajú sa ňou aj samotné priemyselné podniky. V niektorých z nich už badať nástup autonómnej samoregulácie výrobných liniek, ktorá je možná vďaka tomu, že jednotlivé výrobné stroje a zariadenia medzi sebou navzájom komunikujú.
Takáto inovácia nespočíva v dopĺňaní ďalších riadiacich jednotiek, ale v ich vzájomnom prepojení tak, aby všetko v podniku dokázalo spolu komunikovať a poskytovať inteligentnú podporu pracovníkom.
Vieme však dnes s určitosťou povedať, čo nás čaká po štvrej priemyselnej revolúcii? Už teraz vznikajú iniciatívy a výzvy, ktoré tento ďalší vývoj naznačujú. My sme sa s nimi stretli na konferencii technology.future 2016, ktorej poslaním bolo ukázať, že to, čo ešte prednedávnom bolo snom, je dnes už realitou. Tu sú hlavné témy, ktoré na konferencii rezonovali.
3D TLAČ Z NETRADIČNÝCH MATERIÁLOV
Zostaneme ešte pri téme 3D. Podľa nás bola zaujímavá aj myšlienka 3D tlače, ktorá ako materiál používa kov. Kovové súčiastky sú tlačené technológiou, kedy je kovový prášok nanášaný vrstvu po vrstve a spájaný lokálnym roztavením, ktoré sa dosahuje pôsobením laserového lúča.
V tomto prípade nejde iba o prototypovú výrobu, ale túto technológiu pre jej efektívnosť možno využiť aj v sériovej výrobe. Uplatnenie môže nájsť napríklad pri takých komponentoch, ktorých výroba by bola vzhľadom na požadovaný tvar technologicky náročná. Pri tlači na 3D tlačiarni by takýto komponent mohol byť vytlačený ako jeden celok bez potreby náročného spájania dielčich komponentov.
3D simulácia A VIRTUALIZÁCIA výrobného podniku
Ďalšou zaujímavou témou bola virtuálna simulácia budúceho výrobného podniku. Využitie 3D simulácie ponúka možnosť modelovať výrobné prostredie a simulovať dôsledky rôznych rozhodnutí. Výsledkom je väčšia miera dôvery, že navrhnuté riešenie je pre organizáciu to správne – ešte predtým, než sa pristúpi k samotnej realizácii zmien.
Umožňujú to technológie so schopnosťou detailne vizualizovať návrhy celých produkčných systémov, vrátane pozície súčiastok vo vzťahu k tvarom stroja a sledovať prípadné kolízie.
Simulačné nástroje jediným kliknutím dokážu vytvoriť celý 3D model založený na pôvodnom projekte 2D usporiadania. To prináša pútavejšiu vizualizáciu, najmä s použitím moderného rozhrania 3D displeja.
Ďalšou inováciou, ktorá bola v tejto oblasti predstavená, je využitie okuliarov na virtuálnu realitu. Po ich nasadení sa prechádzate po podniku a vidíte, ako by veci mohli vyzerať a fungovať. Túto myšlienku predstavila spoločnosť CogniVR a posunula ju ešte ďalej. Vytvorili vzdelávaciu platformu, ktorá je postavená na využití virtuálnej reality. Vďaka nej by sa žiaci mohli vzdelávať pomocou ich vlastných zážitkov, ktoré by ich dokázali viac zaujať a sprostredkovali by im vyššiu mieru porozumenia, než pri bežnom výklade pedagóga. Pre učiteľov by sa vďaka čiastočnej automatizácii vzdelávania tak vytvoril väčší priestor pre osobný prístup ku študentom.
BEZDOTYKOVÉ OVLÁDANIE V PRIEMYSELNOM PROSTREDÍ
Táto téma by mohla byť zaujímavá hlavne pre výrobné podniky, kde pri manipulácii s citlivými komponentami je akékoľvek prídavné zariadenie v blízkosti možným rizikom poškodenia komponentov, či nástrojov.
Tieto podniky stoja často pred otázkou: "Ako zaznamenať vykonanie výrobného úkonu alebo jeho výsledok vo svojom špecifickom prostredí?"
Spoločnosť ANASOFT predstavila výrobný MES/MOM systém EMANS, ktorého súčasťou je aj netradičné riešenie takejto situácie – bezdotykové ovládanie. EMANS využíva Kinect od spoločnosti Microsoft na rozpoznávanie pohybu pracovníka vo výrobe. Kinect je zariadenie, ktoré dokáže pomocou pokročilej infra kamery a senzorov sledovať pohyby tela, rozpoznávať výraz tváre, či gestá rúk.
V rámci tohto riešenia Kinect zaznamená vopred definované gesto rukou na diaľku, čiže bez toho aby pracovník musel podísť k monitoru a čokoľvek chytať. Nielenže sa tým eliminuje riziko poškodenia výrobkov a zvyšuje produktivita, ale firmy tiež vďaka získavaniu ďalších infromácií majú lepší prehľad o výrobe a vedia zabezpečiť traceabilitu - výrobnú históriu každého vyrobeného komponentu.
Táto výnimočná integrácia technológie rozpoznávania objektov, komunikácie človek - stroj aj v prevedení bez dotykových displejov má však aj ďalšie možnosti využitia. Okrem spomenutého potvrdenia ukončenia montážneho postupu gestom, sa dá využiť na potvrdenie výsledku kontroly, či pri analýze pohybu pracovníka pre optimalizáciu ergonómie na pracovisku.
Bezodpadová výroba – Industry 5.0?
Pojem recyklácia je v súčasnosti často používaný a rozumieme pod ňou opätovné zhodnocovanie materiálov, ktoré boli už na nejaký účel použité a stal sa z nich odpad. Takto získané materiály sa používajú buď samostatne alebo väčšinou ako prímes pri výrobe produktov z primárnych surovín, za účelom zníženia výrobných nákladov a v niektorých prípadoch aj za účelom zlepšenia vlastností samotného produktu.
Spoločnosť IBCSD Lab však predstavila nový pohľad na to, ako nakladať s odpadom vo výrobe. Odpad vo výrobe vnímajú ako zvyšok suroviny, ktorú je možné využiť inak. Takýto odpad, resp. zvyšok z priemyselnej výroby, väčšinou netreba triediť ani zbavovať kontaminácii. Preto je jeho ďalšie použitie oveľa jednoduchšie a môže ho využiť napríklad aj priamo ich producent. Zhodnotenie zvyšku je tak robené na úrovni použitia tejto základnej suroviny.
Pre lepšie pochopenie uvediem príklad, ktorý prezentovala spoločnosť IBCSD Lab. Vo výrobnom podniku boli komponenty dodávané dodávateľmi v polystyrénových obaloch. S týmito obalmi nakladala spoločnosť ako s odpadom. Sama spoločnosť však aj svoje finálne výrobky expedovala vo vlastných polystyrénových obaloch. V rámci redukcie vzniku odpadov sa rozhodli, že nebudú na prvý pohľad „polystyrénový odpad“ vyhadzovať a začali ho voziť ich dodávateľovi obalov na spracovanie do požadovaného tvaru pre obaly na ich finálne výrobky.
Takéto zhodnocovanie zvyškov z výroby smeruje ku bezodpadovej výrobe. Je to dozaista smer, ktorým by sa v záujme zachovania väčšej rovnováhy na Zemi mali podniky v budúcnosti vybrať. Je teda úplne na mieste nazvať to ako piata priemyselná revolúcia.
