Kriminalistický a expertízny ústav PZ: Akt podpisovania je nutné brať vážne

Ak by ste mali poradiť firmám/spoločnostiam, ako správne začať používať DVP, čo by to bolo?

Nie je možné vyjadriť s a k bezpečnostným postupom, ktoré má každá používateľská spoločnosť personalizovane zavedené v rámci svojej bezpečnostnej politiky. Z písmoznaleckého hľadiska je však najdôležitejšie, aby sa pri podpisovaní elektronických dokumentov pomocou DVP snímali a uchovávali už spomínané numerické dáta podpisov, t. j. základné biometrické údaje DVP. A aby ich pre prípad kriminalistického skúmania písmoznalcami vedeli spoločnosti exportovať a poskytnúť na skúmanie. Rovnako aby vedeli poskytnúť ďalšie dôležité informácie, tzv. metadáta, o použitom digitalizačnom zariadení a podpisovom softvéri, koeficienty prevodu hodnôt na základné či požadované jednotky, informácie o fyzických podmienkach, v ktorých sa pisatelia podpisujú, a podobne. Aby si vyberali a používali kvalitné riešenia, keďže na trhu je dostupné veľké množstvo rôznych digitizérov a softvérov. Aby na pobočkách pripravili klientovi pri podpisovaní podmienky, ktoré čo najviac simulujú bežné podmienky pri podpisovaní papierových dokumentov, ako je tvrdá, rovná a stabilná podložka, upravovateľný uhol, dostatok miesta na umiestnenie podpisu
atď.

Aké odporúčania by ste dali pisateľom, aby si vyvinuli čo najbezpečnejší spôsob podpisovania? Mali by sme svoj spôsob podpisovania časom meniť?

V prvom rade by sme im poradili, aby brali akt podpisovania vážne a podpisovali sa svojim autentickým podpisovým prejavom, nielen nejakým náhodným písmovým ťahom. Ich spontánny podpis obsahuje bezpečnostný prvok vyplývajúci z definície podpisu a ak sa pri autorizovaní dôležitých dokumentov o neho sami oberú tým, že nepoužijú svoj podpis, ale len nejakú ,,čarbanicu", nevieme im neskôr v prípade problému pomôcť. Už pri budovaní podpisu na začiatku podpisovej praxe je dobré založiť si zložitejší podpis bez ohľadu na to, či je čitateľný, čiastočne čitateľný či štylizovaný (nečitateľný), t. j. je dobré, aby podpis obsahoval rôzne obraty, prekríženia písmového ťahu, vratné ťahy, aby čitateľné písmená neboli blízke tvarovaniu podľa školskej normy a pod. Podpis by mal byť vyhotovovaný dynamicky, ako to zdravotný stav či pisárska zrelosť pisateľa umožňujú. Spôsob podpisovania sa prirodzene vyvíja časom a frekvenciou praxe, niekedy ide o veľké a štádiovo rozpoznateľné zmeny, niekedy o plynulý prechod bez rozpoznateľných míľnikov, pričom niektorí pisatelia si dokážu udržať absolútne konštantný spôsob podpisovania po celý život. Je to veľmi individuálne, ako sú individuálni jednotliví pisatelia. To všetko musí vedieť písmoznalec v jednotlivých prípadoch správne vyhodnotiť na základ porovnávacieho materiálu, ktorého kvalita a kvantita je preto dôležitá.

Neurobíme nič s tým, ak si niekto po zmene mena zmení spôsob podpisovania alebo ak si niekto po zmene pracovnej funkcie, kedy zrazu musí podpisovať obrovské množstvo dokumentov, svoj spôsob podpisovania výrazne zjednoduší. S tým sa bežne stretávame. Znovu je tu potom dôležité, aby sme z dôležitých období mali k dispozícii dostatok vhodného porovnávacieho materiálu a vedeli si rôzne spôsoby podpisovania pisateľov v rôznych životných obdobiach či situáciách naštudovať.

Čo by ste poradili pisateľom (osobám, ktoré v rôznych kontextoch podpisujú nejaký dokument pomocou DVP), aby tento akt podpisovania urobili v rámci svojich možností čo najbezpečnejším?

Ako už bolo povedané, v prvom rade, aby sa skutočne usilovali podpísať tak, ako sa bežne podpisujú, to je asi najdôležitejšie. Fyzické podmienky pri podpisovaní pomocou DVP, ako je napríklad tablet so šmykľavým skleneným povrchom, málo miesta na podpis, pripadne neštandardne či nepohodlne umiestnený digitizér, môžu vplývať na nastavenia pisateľa v momente vyhotovovania podpisu a výsledný podpis. To sú však veci, s ktorými sa stretávame aj pri skúmaní klasických podpisov na papieri a vieme ich vyhodnotiť. A ak pisatelia zvyknú z domova podpisovať dôležité dokumenty, aby si zadovážili kvalitné podpisové zariadenie, ktoré sníma všetky dôležité numerické údaje vrátane tlaku. Ak je to ďalej možné, aby využívali kvalitnú podpisovú technológiu a poskytovateľa tejto služby, ktorý vie tieto údaje poskytnúť
na skúmanie v prípade problému, pretože aj tým vlastne demonštruje, že mu na klientovi záleží.

Mnoho spoločností ako telekomunikační operátori, finančné inštitúcie, poisťovne, ale aj podnikatelia a jednotlivci, umožňujú a uskutočňujú podpisovanie dokumentov na diaľku (tzv. "podpisovanie z obývačky"). Pri podpise na diaľku sa často používajú zariadenia, ktoré nezbierajú údaje o prítlaku, ktorý pisatelia vyvíjajú na podpisové zariadenie pri podpisovaní pomocou DVP. V mnohých prípadoch sa preto používa aj ďalšia forma overenia podpisujúceho podobe 2-krokovej autentifikácie. Máte odporúčanie, ako sa podpisovať v takomto prípade (napr. vyžiadať viac podpisov, iné)?

Táto dodatočná forma overenia môže pomôcť spoločnostiam pri autentifikácii klienta-overení jeho identity, pre nás je však bezpredmetná. My pri identifikácii pisateľa môžeme a vychádzame jedine z predmetu nášho skúmania, ručného písma a podpisov. Áno, ak by aj bez snímania tlaku (prítlaku) daný pisateľ vyhotovil viacero podpisov a dostali by sme ich na skúmanie, sú to ďalšie informácie o jeho odpisovom správaní navyše a môžu pomôcť. Údaje o tlaku sú tiež cenné informácie pre skúmanie, v závislosti od prípadu sa však vieme bez nich zaobísť' a ich absencia môže, aj nemusí, predstavovať obmedzenia skúmania. Skutočne to závisí od prípadu. Ak aj ide o obmedzenie skúmania, nemusí byť natoľko signifikantné, aby nebolo možné stanoviť záver skúmania O identifikácii pisateľa alebo aby sa vôbec nedalo pristúpiť ku skúmaniu. O tejto súvislosti by sme však dôrazne odporúčali, aby pisatelia aj pri odpisovaní Z domova používali čo najkvalitnejšie podpisové riešenia, t. j. také, ktoré poskytuje čo najviac informácií o podpisovom prejave pisateľa a snímajú, okrem iného, aj prítlak.

Aké problémy pre písmoznalecké skúmanie prinášajú prípady, keď zariadenia
používané na podpisovanie dokumentov pomocou DVP nesnímajú biometrické údaje DVP, resp. ich používateľské spoločnosti nie sú ochotné/nevedia predložiť na písmoznalecké skúmanie, lebo ich neuchovávajú/nie sú ochotné exportovať?

Taký prípad, keď nám na skúmanie predložia , len ,plochý" súbor PDF s obrázkom DVP, už môže viesť' k výrazným obmedzeniam skúmania bez možnosti stanovenia záveru o identifikácii pisateľa.

Myslite si, že raz DVP úplne nahradí klasický papierový podpis? Resp. aká je budúcnosť' DVP z vášho hľadiska?

Nemyslíme si. Nie všetkým používateľským subjektom sa oplatí zabezpečiť si nákladné technológie či procesy na podpisovanie dokumentov, najmä ak v ich prípade nejde o veľký počet klientov. Mnohé spoločnosti vedia papierové dokumenty jednoducho administrovať a bezpečnosť oboch druhov podpisov je porovnateľná. Predpokladáme ďalší vývoj smerom k dokonalejším technológiám a bezpečnosti, ale obávame sa aj nárastu používateľských subjektov, ktoré digitálne podpisovanie redukujú na vyhotovenie “čohokoľvek" na nejakej aktívnej ploche, ktorá ani nesníma potrebné údaje. Budúcnosť DVP sa bude, dúfame, vyvíjať smerom k bezpečnejšiemu podpisovaniu, a to nielen technologického, ale aj z písmoznaleckého hľadiska.

Je dôvod, aby OČTK a súdy pri svojich rozhodnutiach inak prihliadali na závery
znaleckých výstupov týkajúcich sa skúmania DVP ako na závery znaleckých výstupov týkajúcich sa skúmania klasických papierových podpisov?

V slovenskom právnom systéme platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, čiže konečné rozhodnutie je v rukách súdov. Nie je však absolútne žiadny dôvod, aby sa znaleckému výstupu zo skúmania DVP pripisovala iná dôkazová sila ako znaleckému výstupu zo skúmania klasických podpisov na papieri.