Zdravá firma nie je len o benefitoch. Je o firemnej kultúre | Rozhovor

ANASOFT získal 1. miesto v kategórii malých a stredných firiem v súťaži Zdravá firma roka, ktorú organizuje Union zdravotná poisťovňa, a.s.. Ocenenie potvrdzuje, že starostlivosť o zdravie zamestnancov nemusí byť len súborom jednorazových benefitov, ale môže byť prirodzenou súčasťou firemnej kultúry. O tom, ako sa mení pohľad firiem na prevenciu, wellbeing a zdravé pracovné prostredie, sme sa rozprávali s Annou Gutyánovou a Beátou Dupaľovou Ksenzsighovou z Union zdravotnej poisťovni.

Union organizuje súťaž Zdravá firma roka. Čo je jej hlavným cieľom a prečo je podľa vás dôležité oceňovať firmy, ktoré sa systematicky starajú o zdravie zamestnancov?

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Súťaž Zdravá firma roka vznikla z veľmi jednoduchej, ale silnej myšlienky: prispieť k zdravšiemu Slovensku. Bolo to približne pred šestnástimi rokmi, keď sme hľadali spôsob, ako ľudí motivovať k väčšej starostlivosti o zdravie. A keďže veľkú časť života trávime v práci, pracovisko sa ukázalo ako prirodzené miesto, kde má zmysel začať.

Ľudia často prídu domov a už nemajú čas ani energiu venovať sa sebe. Ak sa teda o ich zdravie niekto postará priamo v práci, môže to mať reálny dopad. Pre zdravotnú poisťovňu je zároveň veľmi dôležité, aby bolo menej chorých ľudí. Prevencia a včasné zachytenie problémov sú preto pre nás kľúčové.

Anna Gutyánová: Z malej iniciatívy sa postupne stala veľká súťaž, do ktorej sa každoročne zapájajú desiatky firiem. Mnohé začínali jednotlivými benefitmi, no postupne vytvorili celé firemné zdravotné programy. Vďaka tomu sa reálne ovplyvnili životy tisícok zamestnancov.

Dnes je to pre firmy aj prestížna vec. Keď sa umiestnia, rady sa tým pochvália. Ale veľmi dôležité je aj to, že sa navzájom inšpirujú. Na konferenciách alebo vyhodnoteniach počujú, čo robia iné firmy, potom si zavolajú a pýtajú sa, ako sa im podarilo zamestnancov motivovať napríklad k preventívnym vyšetreniam alebo rehabilitáciám. Nie sú to rivali, skôr sa navzájom posúvajú.

Čo dnes podľa vás znamená byť zdravou firmou? Je to ešte stále najmä o benefitoch, alebo už skôr o celkovej kultúre pracovného prostredia?

Anna Gutyánová: Byť zdravou firmou dnes znamená oveľa viac než poskytovať benefity. Vidíme posun od jednotlivých aktivít ku komplexnej firemnej kultúre, ktorá podporuje fyzické aj duševné zdravie, prevenciu, wellbeing a zdravé vzťahy na pracovisku.

Z roka na rok to má naša odborná komisia ťažšie. Programy sú čoraz premyslenejšie a komplexnejšie. Niekedy je až ľúto dať niekoho na druhé alebo tretie miesto, pretože tie riešenia sú naozaj kvalitné.

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Komisia dnes najviac oceňuje ucelené a systematické programy. Nie je to len o tom, že firma každý mesiac niečo zorganizuje. Dôležité je, aby to malo hlavu a pätu. Aby zamestnanci rozumeli, že firma sa zameriava na konkrétne oblasti, dlhodobo ich buduje a pozýva ľudí, aby boli súčasťou toho programu.

Zdravá firma je podľa nás taká, v ktorej práca nie je iba miestom, kam človek príde odrobiť si svoje hodiny. Dostáva aj pridanú hodnotu. Zamestnávateľ už nie je len ten, kto zadáva úlohy, ale niekto, komu záleží na zdraví a spokojnosti ľudí.

Aké trendy dnes vidíte v oblasti firemného zdravia a wellbeingu?

Anna Gutyánová: Jedným z najvýraznejších trendov je psychologická pomoc. Najmä vo veľkých nadnárodných firmách už býva dostupná nielen pre zamestnancov, ale aj pre ich rodinných príslušníkov, niekedy 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Firmy si uvedomujú, že psychická záťaž zamestnanca nemusí vzniknúť iba v práci. Môže súvisieť so starostlivosťou o chorého rodiča, dieťa, finančnými problémami alebo inými súkromnými okolnosťami. A to sa potom prirodzene premietne aj do pracovného výkonu.

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Druhou veľkou témou sú komunitné a verejnoprospešné aktivity. Firmy čoraz viac zapájajú nielen zamestnancov, ale aj ich rodiny alebo lokálnu komunitu. Niektoré poskytujú voľno na dobrovoľnícke aktivity, iné zveľaďujú okolie závodu alebo organizujú projekty, ktoré presahujú hranice pracoviska.

A potom sú tu aktivity, ktoré robia pracovné prostredie príjemnejším každý deň. Videli sme firmy, ktoré majú bylinkové záhrady na terasách, úle so včelami a vlastný med vo firemných kuchynkách, otužovacie programy, miestnosti na oddych, hudobné miestnosti, muzikoterapiu, priestory na cvičenie, pingpongové stoly, šípky či zdravšie stravovanie v kantínach.

V čom sa líšia potreby výrobných a nevýrobných firiem?

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Výrobné firmy to majú trochu iné. Musia spĺňať zákonom dané ergonomické a bezpečnostné požiadavky, ale my v súťaži hodnotíme aj to, čo robia nad rámec zákona. Práve za takéto aktivity získavajú extra body.

Vo výrobe je veľmi dôležitá fyzická stránka práce, ergonómia, prevencia bolestí chrbta, kĺbov, rehabilitácie alebo opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom zvládať fyzickú záťaž. Zo spätnej väzby vidíme, že keď firma zavedie ergonomické benefity, môže to mať reálny efekt. Menej ľudí potom potrebuje rehabilitácie alebo návštevy lekára pre bolesti chrbta.

Anna Gutyánová: Nevýrobné firmy riešia častejšie mentálnu záťaž. V kancelárskych alebo technologických firmách sa viac objavujú témy ako psychológ na pracovisku, psychologická pomoc pre celú rodinu, prevencia vyhorenia alebo oddych hlavy.

Pri sedavej práci je, samozrejme, dôležitý aj pohyb a ergonómia, ale ten tlak býva často viac mentálny. Preto sa v týchto firmách viac pracuje s duševným zdravím, flexibilitou a bezpečným prostredím, v ktorom človek môže povedať, že je toho naňho priveľa.

ANASOFT získal 1. miesto v kategórii malých a stredných firiem. Čím vás jeho prístup v aktuálnom ročníku zaujal?

Anna Gutyánová: ANASOFT zaujal už pri bodovom hodnotení, pretože splnil takmer všetky dôležité kritériá. Ale pri hodnotení veľmi silno vystúpila do popredia aj rodinná atmosféra firmy.

Bolo cítiť, že si vážite zamestnancov dlhodobo, že máte nízku fluktuáciu a že ľuďom ponúkate komplexné vyžitie. Nejde len o jeden benefit alebo jednu aktivitu, ale o celkový prístup.

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Mňa zaujalo aj to, že do aktivít prirodzene zapájate rodiny. Nie je to len o zamestnancoch, ale aj o ich širšom prostredí. Z hodnotenia bolo cítiť, že ľudia, ktorí u vás pracujú, sú na firmu hrdí. Že vedia: áno, ja firme niečo odovzdám, ale aj firma niečo poskytne mne.

Veľmi pekným symbolom boli detské kresby zobrazujúce firmu očami detí zamestnancov. Keď deti kreslia firmu, znamená to, že ju musia mať nejako navnímanú. Ten rodič zrejme nepríde domov len frflať na prácu, ale vytvára o firme pekný obraz a dieťa ho potom dá na papier.

V ANASOFTe sa zdravie prepája s prevenciou, vzťahmi, komunitou aj každodennou atmosférou. Je práve takáto šírka pohľadu niečo, čo dnes od zdravej firmy očakávate?

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Áno, určite. Práve komplexnosť a dlhodobé programy sú  veľmi dôležité. Nestačí mať jeden benefit. Dôležité je, aby zdravie prenikalo do firemnej kultúry, vzťahov, komunikácie aj každodenného fungovania dlhodobo

Rodinná atmosféra v práci je zdraviu prospešná. Ak má človek v práci bezpečné prostredie, kde nie je len číslo, ale kde sa môže prejaviť aj ako osobnosť, má to veľkú hodnotu.

Anna Gutyánová: Veľkou témou je aj vyhorenie. Nestačí mať formálne nastavené benefity. Zamestnanci musia cítiť, že môžu otvorene povedať, keď je toho na nich veľa, keď potrebujú pomoc alebo keď sa necítia dobre.

Málokto si trúfne povedať nadriadenému: už je toho na mňa veľa, už mi nepridávajte a poďme to riešiť. Aj preto je dôležité, aby sa vo firmách dlhodobo budovala dôvera a empatia. Takáto kultúra nevznikne z jedného mesiaca na druhý.

Union je partnerom ANASOFTu aj pri Dni zdravia. Prečo má zmysel prinášať preventívne vyšetrenia a zdravotné konzultácie priamo na pracovisko?

Anna Gutyánová: Má to veľký zmysel, pretože tým odstraňujeme jednu z najväčších bariér prevencie, čas a dostupnosť. Mnohí ľudia preventívne prehliadky odkladajú, pretože sa im nechce objednávať, hľadať termín, brať si voľno alebo cestovať do zdravotníckeho zariadenia. Keď je prevencia dostupná priamo vo firme, šanca, že sa jej zamestnanec zúčastní, výrazne rastie.

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Počas Dní zdravia sa dajú realizovať rôzne základné merania aj špecializovanejšie vyšetrenia podľa toho, čo si firma zvolí. Základom bývajú merania z kvapky krvi: cholesterol, hemoglobín, kyselina močová alebo glukóza. Výsledok sa človek dozvie hneď a zdravotníci ho vedia usmerniť, či má hodnoty v poriadku alebo by ich mal riešiť. Medzi najžiadanejšie aktivity patria kontrola znamienok a skríning chrbtice. Firmy si však môžu vyberať aj z ďalších možností podľa svojich potrieb a rozpočtu.

Akú spätnú väzbu dostávate od zamestnancov vo firmách, kde sa podobné Dni zdravia realizujú? Čo na nich najviac oceňujú?

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Zamestnanci najviac oceňujú jednoduchosť a komfort. Nemusia nikam chodiť, nemusia si osobitne vybavovať termín a často sa dostanú k vyšetreniam, ku ktorým by sa inak možno vôbec neodhodlali.

Pozitívne vnímajú aj rozmanitosť. Niekto ocení základné meranie krvi, iný kontrolu znamienok, vyšetrenie chrbtice, konzultáciu k stravovaniu alebo workshop zameraný na prevenciu.

Anna Gutyánová: Dni zdravia sa stávajú čoraz obľúbenejšou súčasťou firemných preventívnych programov. A zároveň sú aj jasným signálom zo strany zamestnávateľa. Firma tým ukazuje, že zdravie zamestnancov nie je len deklarovaná hodnota, ale niečo, do čoho je ochotná investovať čas, energiu aj finančné prostriedky.

Často sa hovorí, že prevencia je jednoduchšia než riešenie následkov. Ako to vidíte z pohľadu zdravotnej poisťovne?

Anna Gutyánová: Prevencia je absolútne kľúčová. Najväčšia zdravotná aj finančná záťaž vzniká často až v momente, keď sa u ľudí začnú rozvíjať chronické ochorenia ako vysoký tlak, diabetes, kardiovaskulárne ochorenia alebo ďalšie diagnózy, ktoré sa postupne nabaľujú. Keď sa človek dostane do chronických ochorení, liečba je oveľa náročnejšia. A zároveň rastie riziko dlhodobej práceneschopnosti.

Problém je, že veľa ľudí na prevenciu nechodí. Pri niektorých preventívnych alebo screeningových vyšetreniach je účasť stále veľmi nízka. Ľudia často prídu k lekárovi až po rokoch, keď sa objaví problém, a potom sa zistí viac diagnóz naraz.

Často počujeme vetu: „Veď ja som bol tridsať rokov zdravý.“ Lenže choroba môže niekde driemať a prejaviť sa až neskôr. Preto má zmysel vytvárať vo firmách prostredie, kde je normálne ísť na preventívnu prehliadku, vypýtať sa k lekárovi a venovať čas svojmu zdraviu.

ANASOFT využíva aj partnerský program VIP Union. Ako môže takýto program rozšíriť starostlivosť firmy o zamestnancov aj mimo samotného pracoviska?

Petra Fedorik: VIP Union nie je len o Dňoch zdravia, hoci tie sú často najviditeľnejšou aktivitou priamo vo firmách. V skutočnosti ide najmä o dlhodobý benefit pre zamestnancov vo forme prístupu na portál VIPunion.sk, kde majú k dispozícii široké spektrum výhod. Zamestnanci tu nájdu nielen zľavy na poistné produkty, ale aj rôzne zdravotné benefity, ako napríklad preventívne programy či podporné služby. Okrem toho portál ponúka aj množstvo lifestyle benefitov – napríklad zľavy do kúpeľov, na e-shopy či ďalšie partnerské služby, ktoré podporujú zdravie a aktívny život.

Aké príklady z iných firiem vás v posledných rokoch najviac zaujali?

Anna Gutyánová: Zaujímavé sú napríklad firmy, ktoré investujú do rozsiahlejších preventívnych programov. Niektoré zazmluvnili skríningovú ambulanciu na prevenciu rakoviny hrubého čreva a zamestnancom garantovali rýchlu konzultáciu v prípade nálezu. Iné financovali prevenciu rakoviny prsníka nielen pre zamestnankyne, ale aj pre širšiu komunitu spolupracovníkov.

Veľmi zaujímavé sú aj technologické riešenia, napríklad hrudné pásy, ktoré si zamestnanec môže požičať na niekoľko dní a ktoré sledujú srdcový rytmus. Takéto programy môžu včas odhaliť riziká, ktoré by sa inak prejavili až o mnoho rokov.

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Mňa zaujali aj firmy, ktoré menia samotné pracovné prostredie. Niektoré budujú cyklochodníky k závodu, zavádzajú zdravšie stravovanie v kantínach, samoobslužné šalátové bary alebo ovocné šťavy. Iné majú oddychové miestnosti, hudobné miestnosti, otužovacie programy, bylinkové záhrady či vlastné úle.

A potom sú tu menšie, ale veľmi účinné veci ako pingpongový stôl, šípky, turnaje, cvičebná miestnosť, lektor jogy. Dôležité je, že to nie sú len benefity „na papieri“, ale aktivity, ktoré ľudia naozaj používajú.

Čo by ste odporučili firmám, ktoré chcú budovať zdravšie pracovné prostredie, ale nevedia, kde začať?

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Začala by som počúvaním zamestnancov. Firma nemusí mať hneď dokonalý program. Dôležité je zistiť, čo jej ľudia reálne potrebujú, a začať menšími krokmi.

Môže to byť deň zdravia, základné merania, ergonomické opatrenia, podpora pohybu alebo prednáška na tému, ktorú si vyberú samotní zamestnanci. Podstatné je, aby to nebola náhodná aktivita, ale aby sa z toho postupne skladal širší program.

Anna Gutyánová: Veľmi dobré je čerpať inšpiráciu aj od iných firiem. Práve to je jedna z veľkých hodnôt súťaže Zdravá firma roka. Firmy vidia, čo funguje inde, a vedia si to prispôsobiť na vlastné podmienky.

Zdravá firma nemusí vyzerať všade rovnako. Iné potreby má výrobný závod, iné IT firma, iné veľká korporácia a iné menšia rodinná spoločnosť. Dôležité je, aby program vychádzal z reality konkrétnej firmy.

Čo bude podľa vás témou zdravých firiem najbližších rokov?

Anna Gutyánová: Veľkou témou bude zdravé starnutie. Populácia starne, detí sa rodí menej a firmy budú musieť dlhšie pracovať so zamestnancami vo vyššom veku. To znamená prispôsobovať pracovné prostredie, režim aj preventívne programy tomu, aby ľudia zostali čo najdlhšie zdraví a schopní pracovať.

Dnes pracujeme s tridsiatnikom, ale potrebujeme, aby bol aj v päťdesiatke zdravý a nemusel byť na dlhodobej PN.

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : S tým súvisí aj väčšia personalizácia pracovného režimu. Starší zamestnanci môžu mať iný biorytmus než mladší kolegovia. Niektorí radšej začínajú skoro ráno, iní potrebujú viac flexibility popoludní, napríklad pre lekárske vyšetrenia alebo oddych.

Veľkou témou bude aj vyhorenie. Firmy budú musieť citlivejšie vnímať psychickú záťaž zamestnancov a vytvárať prostredie, v ktorom je normálne povedať, že človek potrebuje pomoc alebo že je toho na neho priveľa.

Čo by si podľa vás mohli firmy odniesť z príkladov ako ANASOFT?

Beáta Dupaľová Ksenzsighová : Že zdravá firma nevzniká jedným benefitom. Vzniká vtedy, keď sa starostlivosť o ľudí stane súčasťou firemnej kultúry od prevencie a pohybu cez psychickú pohodu až po vzťahy, komunitu a každodennú atmosféru.

Anna Gutyánová: ANASOFT podľa nás ukazuje, že aj malá alebo stredná firma môže mať veľmi silný a autentický prístup k zdraviu zamestnancov. Nemusí kopírovať veľké korporácie ani investovať do najdrahších programov. Dôležité je, aby poznala svojich ľudí, počúvala ich potreby a vytvárala prostredie, v ktorom sa cítia bezpečne, rešpektovane a prirodzene motivovaní starať sa o seba. Pri ANASOFTe bolo cítiť, že nejde o jednorazový projekt. Je to systematická práca so zdravím, ktorá má hlavu a pätu.