personal<IT>y: „Najdôležitejšie je vedieť sa dobre pýtať,“ hovorí produktový dizajnér o prepájaní biznisu, technológií a ľudí
20.10.2025 | 9 min Anasofťáci
V sérii rozhovorov personal<IT>y nazrieme do zákulisia práce v IT očami odborníkov z ANASOFTu. Odhaľujú nielen svoj pracovný svet, ale aj ten osobný, pretože aj za digitálnymi produktmi, kódom a dizajnom používateľských rozhraní stoja ľudia so svojím spôsobom myslenia, prístupom k problémom a každodenným nasadením.
Produktový dizajnér Lukáš spája svety technológie, biznisu, vývoja, obchodu a marketingu. Nie je to človek, ktorý „len rozkladá tlačidlá na obrazovke“, jeho práca začína pochopením potrieb zákazníkov a končí pri zhmotnení riešení, ktoré musia byť technicky robustné aj používateľsky zrozumiteľné. V rozhovore vysvetľuje, prečo je zvedavosť dôležitejšia než dokonalé trendy, čo sa skrýva za úspešným produktom a ako sa z analytika stal odborník na produktový dizajn.
Jeho prístup pripomína filozofiu Steva Jobsa, inovátora, ktorý veril, že technológie majú byť nielen funkčné, ale aj intuitívne a krásne. Tak ako Jobs dokázal prepojiť technické myslenie s pochopením pre ľudí, Lukáš hľadá rovnováhu medzi logikou systému a ľudskou skúsenosťou, aby technológia slúžila človeku, nie naopak.
Lukáš, ako by si popísal svoju pozíciu?
Oficiálne mám na starosti produktový dizajn, čo však v rôznych firmách môže znamenať trochu odlišné veci. U nás to nie je len o rozložení tlačidiel na obrazovke, ale o oveľa širšom pohľade na celý produkt.
V našom prípade je to najmä o riadení vývoja produktu. Zbierame požiadavky z rôznych smerov — od klientov, partnerov, vývojárov, marketingu, aj obchodu. Pozeráme sa, čo robí konkurencia, sledujeme existujúcich zákazníkov, a zároveň myslíme aj na tých, ktorí už náš produkt používajú, aby sme ich ničím neobmedzili.
Nevymýšľam si veci „od stola“. Skôr dávam dokopy všetky vstupy, ktoré potom tím prehodnocuje a upravuje. U nás produktový dizajn nie je o vízii jedného človeka, ale o spolupráci. Vnímam to ako taký prienik technológie, marketingu, biznisu a obchodu.
Čo všetko vlastne zahŕňa tvoja práca?
Produktový dizajnér alebo manažér môže mať v rôznych firmách odlišnú šírku kompetencií. Iné je to pri fyzických produktoch, napríklad čokoládach, kde rieši obal, branding, spôsob predaja. V softvérovom biznise sa produktový dizajnér stará o UX/UI, biznis stratégiu a vývoj nových funkcionalít.
Navyše, aj v rámci softvérových firiem sa práca mení v závislosti od toho, či ide o vývoj úplne nového produktu alebo vylepšovanie existujúceho. V mojom prípade kombinujem viacero oblastí: riešim stratégiu, UX dizajn, technológie, marketing a obchod. Pracujem s programátormi, analytikmi, testermi, obchodným oddelením a marketingom, aby sme produkt neustále posúvali dopredu.
Čo si myslia tvoje deti, že vlastne robíš celý deň?
Že sa celý deň hrám na počítači. Fakt. Povedali to aj mne, aj mojej žene, že keď my môžeme „len sedieť za počítačom“, tak prečo sa oni musia učiť a chodiť do školy. V ich svete znamená práca pri počítači = hranie hier.
Čo podľa teba ľudia najviac nechápu na tvojej pozícii? Aký je najväčší mýtus o produktovom manažérovi?
Väčšina ľudí ani netuší, čo robím. Keď sa ma niekto spýta, napríklad u lekára, tak poviem, že robím v IT. A oni na to: „Aha, nejaký ITčkár.“ Keď povieš, že si projektový manažér, analytik alebo developer, tak si to už ľudia nejako predstavia. Ale produktový manažér? To je pre mnohých záhadná rola, „nejaký manažér, čo asi niečo rieši, ale nevieme čo.“
A čím sa vlastne líši tvoja rola od projektového manažéra?
Projektový manažér sa stará o to, aby sa niečo doručilo včas, v rozpočte a v požadovanej kvalite. Ale nerozmýšľa nad tým ako to napríklad predať. To nie je jeho starosť.
Produktový manažér – alebo dizajnér v mojom prípade – prepája svety: biznis, technológie, vývoj, obchod, marketing... a snaží sa z toho poskladať niečo, čo bude mať hodnotu. A ideálne bez toho, aby z toho človeka bolela hlava (smiech).
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň ako produktového dizajnéra?
No, moje pracovné dni vyzerajú občas dosť divoko. A úprimne, asi aj trochu inak než u „štandardného“ produktového dizajnéra alebo manažéra. U nás totiž nie sme veľký tím, takže každý z nás má viacero rolí naraz. Robíme toho veľa od analýz, cez prácu s klientmi, až po obchodné ponuky.
Jedna veľká časť mojej práce je analýza, snažíme sa klientom pomôcť s digitalizáciou, a často im aj poradíme, akou cestou sa vydať. Jasné, rozhodnutie je nakoniec vždy na nich, ale my im pomáhame sa v tom zorientovať. Ďalej pripravujeme ponuky pre partnerov a klientov, snažíme sa čo najrýchlejšie pochopiť ich potreby a navrhnúť im najvhodnejšiu kombináciu produktov. No a potom je tu ďalší aspekt práce, ktorá sa týka priamo vývoja produktu.
Znie to, že si v kontakte s množstvom oddelení. S kým komunikuješ najčastejšie?
Najčastejšie určite s technickým tímom: vývojári, architekti, analytici, testeri. Tým, že produkt vznikol pôvodne ako zákazkové riešenie, a ja som bol predtým analytik, mám k tejto časti najbližšie. Najďalej mám asi k marketingu, ale spolupracujem s ním. Okrem technickej časti je dôležitá aj spolupráca s obchodom, pripravujeme prezentácie, ponuky, chystáme sa na konferencie.
Takže si do firmy nastúpil ako analytik?
Začínal som ako analytik a postupne som sa cez prácu na implementačných projektoch dostal k produktovému manažmentu. Produkt, na ktorom pracujem, vznikol ako riešenie na mieru, no postupne sme z neho vytvorili univerzálne riešenie. Keď sa riešenie stalo stabilným produktom, bolo nutné víziu, stratégiu a vývoj koordinovať, a tak sa prirodzene vytvorila moja rola produktového manažéra.
Znie to, že tej práce je naozaj veľa. Čo ťa na tom vlastne baví?
Je toho veľa, to áno. Ale práve to ma na tom baví, tá pestrosť. Napríklad teraz sme boli pozvaní na konferenciu pre písmoznalcov do Lyonu vo Francúzsku. To, že nás poznajú, spolupracujú s nami a berú nás ako odborníkov, je super pocit.
A podobne je to aj so zákazníkmi. Keď im robíme prezentácie alebo posielame ponuky, často sa ocitneme v úlohe technologicko-právnych konzultantov. Nejde len o to samotné „podpisovanie“, ale o celý proces, ako nahradiť tri papiere jedným digitálnym dokumentom, kde potrebujú tri podpisy.
Po rokoch v tom vieš poradiť, možno nenahradíš právnika, ale vieš im vysvetliť, ako by to malo fungovať. Jasné, vždy im poviem „overte si to ešte s právnikom“, ale vieme ich nasmerovať, dať kontext. Ďalšia vec, ktorá ma na tom fakt baví, je náš tím. Sme spolu už viac než 10 rokov. Zažili sme, ako prišiel eIDAS, GDPR, aký to malo dopad, ako sa to celé menilo. Sme zohratý tím, máme spoločnú históriu a to je veľká výhoda.
Keby si mal začať robiť na úplne inom produkte, aké zručnosti alebo prístupy považuješ za kľúčové, ktoré by si si so sebou zobral?
Podľa mňa je najdôležitejšie byť zvedavý. Zaujímať sa o to, aký má klient problém, čo ho trápi. Lebo často sa stáva, že príde klient a povie: „Chcem, aby tam bolo filtrovanie podľa miesta narodenia.“ A niektorí mu hneď povedia: „Jasné, urobíme to.“ Ale ja si myslím, že dôležitejšie je pochopiť, prečo to chce. Aký problém tým chce vyriešiť? Niekedy sa klient len unáhli, alebo sa na vec nepozrie z iného uhla. Čiže za mňa: vedieť sa dobre pýtať. Ísť po podstate, čo je skutočná potreba zákazníka alebo trhu.
Aké ďalšie zručnosti napríklad?
Musíš sa vedieť pohybovať v rôznych oblastiach. Určite sledovať technológie, hlavne keď robíš s hardvérom ako my. Podpisovanie znamená, že musíš vedieť, aké tablety vychádzajú, aký je nový hardware. A zároveň musíš neustále vedieť, čo sa deje v legislatíve. Čiže trochu techniky, trochu práva. A keď ide o projektové riešenie, tak som pri tom od úplného začiatku. Začína to obchodnou akvizíciou, som pri prezentácii, pomáham písať ponuku, prípadne priamo komunikujem s klientom.
Ako to konkrétne vyzerá, keď ideš na prvé stretnutie s klientom?
Prvé stretnutie je o tom, že si klienta vypočujeme, čo potrebuje, a zároveň mu ukážeme, čo už máme a ako fungujeme. Na základe toho pripravíme ponuku, kde mu navrhneme kombináciu našich riešení a zároveň si povieme, čo treba ešte upraviť, nastaviť alebo doimplementovať. Ak je potrebné nasleduje analytická fáza, návrh riešenia, a keď je to hotové, prichádza odovzdanie klientovi.
Čo je podľa teba najnáročnejšie na tejto pozícii?
Raz musíš byť „high-level“, rozprávať s klientom tak, aby pochopil, čo produkt robí, aj keď nie je technický typ a dokázať vysvetliť komplexné veci ľudskou rečou. A potom zrazu skočíš do JSON databázy, parametrov, atribútov... a tam už musíš fungovať úplne technicky. To je ten zlom, že nestačí len „sledovať trendy“, pozerať videá o technológiách alebo si prečítať recenzie notebookov. Tu už naozaj musíš rozumieť konkrétnym technológiám.
A dnes už robíš na produktoch aj projektoch. Ktoré z toho ťa bavia viac, veľké projekty, malé, produktový vývoj...?
Každé má niečo do seba. Veľké projekty sú výzva, hlavne keď ide o banky, kde je komplikované prostredie, veľa integrácií a ešte viac ľudí: bezpečáci, architekti, biznis oddelenia, pobočky, retail... A všetci majú svoje požiadavky, ktoré treba zosúladiť, aby to celé fungovalo. Je to náročné na komunikáciu, testovanie, plánovanie, ale naučíš sa veľa.
Zároveň vidíš, ako funguje korporát, má jasné pravidlá, procesy, metodiky, akceptačné testy... a ty sa do toho musíš vedieť napasovať. Naopak, menšie projekty sú fajn v tom, že sú menej formálne, flexibilnejšie. Vieš rýchlo dodať riešenie, ktoré začne klient reálne používať za pár týždňov, niekedy aj za pár dní.
Pri produktovom vývoji je to zase o dlhodobosti. Tam nejde o jednorazové dodanie, ale o neustále vylepšovanie, reakciu na spätnú väzbu a hľadanie rovnováhy medzi tým, čo chcú zákazníci, čo je technicky možné a čo dáva zmysel pre biznis. Každá nová funkcionalita musí zapadnúť do celku a nezhoršiť používateľský zážitok. Je to viac strategické rozmýšľanie – ako posunúť produkt ďalej, aby dával väčšiu hodnotu aj o rok či dva.
Máte nejaké „outside the box“ nápady, ktoré ste reálne nasadili?
Jedno z riešení, ktoré by som nazval „outside the box“, bolo umožniť podpisovanie dokumentov aj úplne offline. Väčšina podobných riešení funguje len s pripojením na internet, no my sme vedeli, že naši klienti často podpisujú v teréne – napríklad kuriéri alebo obchodníci v oblastiach bez signálu.
Tak sme vymysleli systém, kde sa dokument aj údaje o podpise ukladajú lokálne a po pripojení sa automaticky zosynchronizujú so serverom. Znie to jednoducho, ale technicky aj bezpečnostne to bola poriadna výzva. Dnes je to jedna z funkcií, ktorú napríklad naši partneri považujú za kľúčovú.
Ako relaxuje produktový dizajnér?
V práci asi veľmi nie (smiech). Ale mimo nej mám podľa seba ideálny balans. Neviem, či typický pre produktového manažéra, ale u mňa je to klasika, fitko, bicykel, niekedy výlet do hôr, niečo v záhrade sem tam kniha nejaký dobrý film/seriál. Také manuálne, oddychové veci.
A prenášaš si niečo z tejto role aj domov? Napríklad pri organizovaní niečoho?
Určite. Keď sme stavali záhradný domček, spravil som si kompletný návrh, ešte skôr než som oslovil majstra. Nakreslil som si všetky rozmery, rozloženie políc, dvere, okno, aj ako má byť domček osadený na pozemku. Dokonca som si kvôli tomu stiahol appku na kreslenie.
Majster bol celkom prekvapený, vraj takýto detailný návrh od zákazníka ešte nedostal. Ale mne to prišlo úplne prirodzené – rovnako ako v práci som chcel mať jasno v tom, čo sa ide robiť a prečo. Nešlo o kontrolu, skôr o to, aby bolo jasné čo sa ide robiť.
A čo doma s deťmi, cítiš tam tú schopnosť prepájať rôzne svety, ako v práci?
(Smiech) To je dobrá otázka. Neviem. Komunikujem… ale či to funguje, to je druhá vec. Možno by si sa mal spýtať ich.
Myslíš, že si profesionálne deformovaný aj doma? Že robíš deťom prezentácie, organizuješ im život?
Nie, nie... Normálne fungujem. Aspoň si to myslím, ale možno by si sa mal radšej spýtať mojej ženy, ako to vníma ona.
Keď treba, vysvetlím. Keď treba, niečo nakreslím. Ale že by som deťom robil slidy? To nie. Možno občas zavelím, spravím „test“, že ideme niečo upratať... ale inak normálna výchova, nie vojenský režim.
Takže nie si typický puntičkár?
Vo všetkom určite nie. Upratovanie? Umývanie? Tam to so mnou nevyhráš (smiech). Puntičkár som len vtedy, keď ma niečo fakt baví, keď v tom vidím zmysel alebo pridanú hodnotu.
Keď napríklad píšem dokumentáciu, kde viem, že na tom záleží a že to niekomu pomôže, tak si na tom dám záležať. Ale keď kosím trávnik? To je len o tom, že prejdeš jeden pás dopredu, druhý dozadu a hotovo. Nevidím dôvod to robiť ešte raz kolmo.
Mám susedov, ktorí kosia aj dve hodiny, ja to mám za desať minút. Pre nich je to asi forma meditácie, pre mňa len nutnosť.
A keby niekto chcel byť produktovým dizajnérom, čo by si mu odporučil? Ako sa pripraviť?
To záleží na tom, v akom prostredí bude robiť. Ak ide o „čistého“ produktového manažéra, ktorý sa venuje len biznisu, tak sa dá sústrediť čisto na túto oblasť.
Ale u nás je to tak, že riešiš celý cyklus od analýzy cez vývoj až po nasadenie. A v takom prípade je podľa mňa ideálne, keď si tým produktom najprv prejdeš z inej roly, napríklad ako analytik. Vieš, ako produkt vznikal, čo sa robilo a čo nie a rozumieš mu do hĺbky.
Jasné, musíš mať aj prezentačné zručnosti. Mne to až taký problém nerobilo, lebo ako analytik som to už musel vedieť. Ťažšie to pre mňa bolo skôr s marketingom a obchodom, to mi nebolo také blízke.
Niekde produktový manažér rieši aj cenotvorbu. U nás to robíme skôr spoločne s obchodným tímom, takže je to zdieľaná zodpovednosť.
Chcete dostávať novinky e-mailom?
Vyberte si z tém, ktoré vás zaujímajú a prihláste sa k odberu noviniek