Digitálna únava v IT: prečo už nestačí len vypnúť notebook

Práve tam sa dnes čoraz častejšie objavuje pojem digitálna únava. Nie ako módny výraz, ale ako reálna skúsenosť ľudí, ktorí trávia väčšinu pracovného dňa v online meetingoch, medzi notifikáciami, ticketmi, správami, e-mailmi a neustálym prepínaním medzi úlohami. V prostredí, kde je technológia pracovným nástrojom aj prirodzenou súčasťou firemnej kultúry, môže byť veľmi ťažké rozpoznať moment, keď sa z efektivity stáva preťaženie.

„V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o fenoméne digital fatigue, teda únave z digitálneho prostredia. V IT firmách to vnímame veľmi intenzívne. Ľudia trávia veľkú časť dňa pred obrazovkami, v online meetingoch, v systémoch, v neustálom prepínaní pozornosti medzi úlohami, správami, notifikáciami a termínmi,“ hovorí psychológ Juraj Petrík zo spoločnosti Headmap, ktorá poskytuje firmám psychologické, párové, rodinné, ekonomické aj právne poradenstvo.

Podľa jeho slov pritom nejde len o obyčajnú únavu po dlhom pracovnom dni. Digitálne preťaženie zasahuje koncentráciu, schopnosť regenerácie aj to, ako človek pracuje so stresom. Paradoxne sa navyše často prehlbuje práve v čase, keď si chce oddýchnuť.

„Človek má pocit, že si po práci oddýchne pri ďalšej obrazovke – pri krátkych videách, scrollovaní alebo pasívnom obsahu. Lenže výsledkom býva skôr ďalšie zaťaženie pozornosti než skutočný oddych,“ vysvetľuje Petrík.

IT prostredie má svoje vlastné tempo aj vlastné riziká

Digitálna únava sa môže objavovať naprieč odvetviami, no práve IT segment má v tomto smere niekoľko špecifík. Okrem vysokej kognitívnej záťaže je to aj dlhodobá práca v online prostredí, vyššia miera abstraktnej zodpovednosti, tlak na rýchle rozhodovanie a v mnohých prípadoch aj rozmazanie hraníc medzi pracovným a osobným časom.

Kým v niektorých profesiách je koniec pracovného dňa fyzicky jasne ohraničený, v digitálnych profesiách práca často pokračuje v hlave dlho po zatvorení laptopu. Nedokončené úlohy, otvorené vlákna komunikácie, nevybavené správy alebo vedomie ďalšieho sprintu sa prirodzene prenášajú aj do času, ktorý by mal slúžiť na oddych.

Práve to podľa Juraja Petríka zvyšuje riziko dlhodobého stresu aj vyhorenia. „Veľmi často sa stretávame s tým, že ľudia síce formálne skončia prácu, ale mentálne z nej neodídu. Stále premýšľajú nad tým, čo ešte treba dokončiť, čo sa nepodarilo alebo čo ich čaká zajtra. A ak sa tento režim opakuje dlhodobo, prirodzene sa to podpisuje aj na psychickej pohode.“

Z pohľadu psychologickej praxe sa potom v konzultáciách objavujú témy, ktoré sa v IT prostredí opakujú veľmi často: chronická únava, podráždenosť, problém vypnúť, pocit zahltenia, ale aj strata motivácie či znížená schopnosť sústrediť sa na hlbšiu prácu.

Keď benefit nezostane len na papieri

Zamestnávateľom dnes už väčšinou netreba vysvetľovať, že psychická pohoda zamestnancov je relevantná téma. Oveľa náročnejšia otázka je, ako s ňou pracovať tak, aby sa z nej nestal len formálny benefit v prezentácii alebo na kariérnej stránke.

Práve tento rozdiel v prístupe vníma aj Katarína Melišová, HR manažérka IT spoločnosti, ktorá službu Headmapu využíva dlhodobo. Podľa nej zohráva rozhodujúcu úlohu najmä to, či firma benefit reálne prepája s potrebami ľudí, alebo ho zavádza len preto, aby „dobre vyzeral“.

„Od začiatku sme to nechceli mať nastavené ako benefit, ktorý si len odškrtneme na papieri. Keď už ho firma má, mal by byť pre zamestnancov naozaj užitočný, zrozumiteľný a mal by reagovať na to, čo ľudia reálne riešia,“ hovorí Melišová.

Práve v IT prostredí sa podľa nej rýchlo ukáže, či je služba dôveryhodná a funkčná. Ľudia ju totiž nezačnú využívať len preto, že existuje. Potrebujú pochopiť, na čo je dobrá, čo im môže priniesť a či je bezpečné sa na ňu obrátiť.

„Pamätám si, že na začiatku spolupráce sme sa rozprávali aj o tom, aká býva bežná miera využitia v iných firmách. U nás bol záujem od začiatku pomerne vysoký. Ale úprimne, pre nás to nebolo až také prekvapivé. Už predtým sme vedeli, že viacerí ľudia riešia otázky, ktoré nie sú len o pracovnom strese v úzkom zmysle, ale napríklad aj o zmene, smerovaní, komunikácii alebo potrebe niečo si usporiadať,“ dodáva.

Digitálna únava nie je len o technológiách

Jedna z najväčších ilúzií, ktoré sa s digitálnou únavou spájajú, je predstava, že ide výlučne o technický problém. Že ho vyrieši lepší time management, menej meetingov alebo kratší čas na mobile. Hoci aj to môže pomôcť, realita býva zložitejšia.

Digitálna únava totiž nevzniká len z množstva obrazoviek, ale aj z toho, ako človek v digitálnom prostredí dlhodobo funguje. Do hry vstupuje tlak na výkon, neustála dostupnosť, zhoršená schopnosť oddeliť prácu od oddychu, ale aj osobná výbava človeka – jeho nastavenie hraníc, vzťah ku kontrole, zodpovednosti alebo očakávaniam.

„Kombinácia dlhodobého sedenia, práce s obrazovkami a vysokého mentálneho zaťaženia robí z IT prostredia segment, kde má starostlivosť o psychickú pohodu veľmi špecifický význam,“ hovorí Petrík. „Preto je veľmi dôležité venovať pozornosť aj tomu, ako vyzerá digitálna hygiena. Teda nielen koľko pracujem, ale aj ako oddychujem, ako si nastavujem prestávky a či vôbec viem vytvoriť priestor bez ďalších podnetov.“

Pod digitálnou hygienou si pritom netreba predstavovať len radikálny digitálny detox. Skôr vedomú prácu s rytmom dňa a s tým, ako človek narába so svojou pozornosťou. Niekedy ide o malé veci: prestávku bez mobilu, vedomé ukončenie práce, krátku prechádzku, zníženie počtu paralelných podnetov alebo jednoduché rozhodnutie, že oddych nebude opäť len ďalšia forma digitálnej konzumácie.

Keď sa o benefite hovorí otvorene, ľudia ho využívajú prirodzenejšie

Jedným z dôležitých zistení z praxe je aj to, že o využívaní psychologickej podpory sa vo firmách dá hovoriť rôzne. Buď ako o citlivej veci, ktorú treba opatrne skryť na okraj internej komunikácie, alebo ako o bežnej súčasti starostlivosti o ľudí.

Práve druhý prístup sa podľa Kataríny Melišovej v ich firme osvedčil najviac.

„To, čo som si všimla od začiatku, bolo, že ľudia nemali problém hovoriť o tom, že benefit využívajú. Či už išlo o partnerské veci, deti, komunikáciu doma alebo coachingové témy. Nie je to u nás nastavené tak, že by sa o tom mlčalo alebo že by sa za to niekto hanbil. Skôr si to medzi sebou odporúčajú.“

Takáto otvorenosť je podľa nej výsledkom dlhodobejšieho nastavenia, nie jedného interného oznamu. Firma sa podľa jej slov snaží pristupovať k benefitom tak, aby boli zmysluplné a aby zamestnanci cítili, že vznikajú aj na základe ich spätnej väzby.

„Veľmi sa nám osvedčilo, keď zamestnancom dávame na výber. Napríklad aj pri prednáškach alebo workshopoch. Nevyberáme témy len zhora. Povieme: tu je spektrum oblastí, vyberte si, čo vás zaujíma najviac. Vďaka tomu je potom účasť aj spätná väzba úplne iná.“

Práve v tom môže byť pre IT firmy dôležitá lekcia. Ľudia v technologickom prostredí bývajú citliví na autenticitu, funkčnosť aj transparentnosť. Ak benefit pôsobí len ako formálny doplnok employer brandingu, veľmi rýchlo to vycítia. Ak je však prepojený s reálnym záujmom o ich fungovanie, vnímajú ho inak.

Online forma ako štandard, osobný kontakt ako pridaná hodnota

Pre firmy s hybridným alebo medzinárodným fungovaním je prirodzené, že väčšina konzultácií dnes prebieha online. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa psychologická podpora v IT prostredí využíva čoraz častejšie – je flexibilná, dostupná a ľahšie zapadá do pracovného rytmu ľudí, ktorí fungujú v rôznych mestách či krajinách.

Zároveň sa však ukazuje, že osobný kontakt má stále svoju hodnotu.

„Väčšina našich ľudí využíva online formu, čo je logické aj vzhľadom na to, že časť tímu máme mimo Slovenska. Ale vieme aj o tom, že pre niektorých je osobné stretnutie dôležité. Niekedy im pomôže práve to, že si terapeuta raz zažijú naživo, a potom je už aj online kontakt iný, prirodzenejší,“ hovorí Katarína Melišová.

Tento postreh je dôležitý aj v širšom kontexte digitálnej únavy. V prostredí, kde prebieha cez obrazovku takmer všetko – práca, porady, komunikácia, oddych aj terapia – môže mať fyzická prítomnosť alebo osobnejší formát väčší význam, než sa na prvý pohľad zdá.

Firemná kultúra rozhoduje viac, než samotný benefit

Z pohľadu firmy je lákavé veriť, že samotné zavedenie psychologickej podpory automaticky zlepší well-being tímu. Realita je však citlivejšia. O tom, či ľudia benefit skutočne využijú, často rozhoduje kultúra firmy, dôvera vo vedenie a spôsob, akým sa o psychickej pohode v organizácii hovorí.

Juraj Petrík to ilustruje na konkrétnych skúsenostiach z praxe. „Mali sme firmu s približne dvetisíc zamestnancami, kde sa po zavedení benefitu prihlásilo päť ľudí. A mali sme menšiu firmu, kde sa po zavedení benefitu prihlásilo dvadsať ľudí. Rozdiel nebol len vo veľkosti organizácie, ale najmä v tom, ako otvorene sa o téme komunikovalo a akú dôveru firma v tejto oblasti vytvárala.“

V IT prostredí sa pritom podľa neho veľmi jasne ukazuje aj význam príkladu zhora. Ak líder alebo líderka vo firme otvorene ukáže, že psychologická podpora je normálna a legitímna súčasť starostlivosti o seba, zamestnanci na to reagujú veľmi prirodzene.

To napokon potvrdzuje aj Katarína Melišová, podľa ktorej sú dôležité nielen samotné nástroje, ale aj celkové prostredie, v ktorom sa zavádzajú. „Keď firma benefity nastavuje tak, aby ľuďom skutočne vyhovovali, a nie len preto, aby ich mohla uviesť na stránke, zamestnanci to vnímajú. A potom ich aj reálne využívajú.“

 

Oddych ako zručnosť, nie ako luxus

V diskusii o digitálnej únave sa často objavuje jedna podstatná zmena perspektívy: oddych už nemožno vnímať ako niečo, čo si človek dopraje až po výkone. V mnohých profesiách, a v IT obzvlášť, sa stáva základnou zručnosťou udržateľného fungovania.

To znamená vedieť spoznať, kedy už preťaženie nie je len bežný pracovný tlak. Vedieť si nastaviť rytmus, v ktorom má miesto sústredenie aj regenerácia. A v neposlednom rade vedieť si priznať, že dlhodobý stres sa nemusí vyriešiť sám od seba.

„Ak človek dlhodobo prežíva vyčerpanie, nevie vypnúť a má pocit, že stres už nedokáže ovplyvniť, je dobré vyhľadať odborníka. Nie preto, že zlyhal, ale preto, že potrebuje získať oporu, nadhľad alebo nový spôsob, ako s tým pracovať,“ uzatvára Juraj Petrík.

Digitálna únava v IT teda nie je okrajová téma ani mäkký benefitový trend. Je to čoraz dôležitejšia súčasť debaty o tom, čo znamená zdravé a dlhodobo udržateľné pracovné prostredie v odvetví, ktoré stojí na mentálnom výkone. A možno práve v tom je jej najväčší význam: pripomína, že ani v technologicky vysoko vyspelom svete nemožno oddeľovať výkon od ľudského prežívania.