Anasoft litera fest: Aby nás všetkých bavilo čítať

Cena Anasoft litera oslavuje tento rok svoje 10. výročie. Za ten čas sa stala značkou kvalitnej literatúry – prózy, ktorá má čo povedať, reflektuje, predkladá zrkadlo, dojíma, prehlbuje. Spisovatelia ako Monika Kompaníková, Stanislav Rakús, Marek Vadas, Pavel Vilikovský a viacerí ďalší, ktorí doteraz ocenenie získali, sa vďaka nemu dostali bližšie k čitateľom. K fanúšikom dobrej literatúry prehovára Anasoft litera aj formou rovnomenného festivalu, ktorý sa už tradične uskutoční v apríli, tentokrát od 20. do 25. Viac o ňom, aj o samotnej cene porozprávala Jana Ondiková, štatutárna zástupkyňa ars_litera a zároveň aj dramaturgička a produkčná festivalu Anasoft litera fest.

Rozhovor pripravila Diana Mašlejová, pre Informačný magazín o Bratislave in.ba, apríl 2015, s. 18 – 19 

Ako sa Anasoft litere podarilo za desať rokov oživiť slovenský literárny priestor?

Keď cenu pred 10 rokmi zakladali Katarína Kucbelová s Marekom Turňom, samozrejme, to robili najmä v snahe oživiť záujem o kvalitnú slovenskú prózu, vytvoriť pre ňu dôstojné podmienky – na pultoch kníhkupectiev, v knižniciach, médiách. Dnes to vyzerá už ako samozrejmosť, ale trvalo to, kým sa cena etablovala aj u širokej verejnosti, získala si istý rešpekt a pozornosť.

Ak sa z niečoho vieme stále tešiť ako z veľmi živého procesu, je to objavovanie nových autorov. Je vzrušujúce sledovať, čo sa stane, keď porota zrazu vytiahne z toho množstva kníh s úplnou istotou na prvý pohľad nenápadný titul. Následne sa spustí mašinéria rozhovorov, recenzií, čítačiek. Onedlho už je nepredstaviteľné, že by tento spisovateľ mohol zostať nepovšimnutý.

Ako vnímate smerovanie a charakter slovenskej prózy?

Z počtu kníh, ktoré automicky zaraďujeme medzi hodnotené, je úplne zjavný ich geometrický nárast: kým v ročníku 2006 ich bolo 63, v roku 2014 dosiahli svoj doterajší strop 194 titulov. Knižný trh sa za poslednú dekádu jednoznačne zmenil: nielenže sa viac píše, pričom trend „vydaj si sám“ zrejme bude ešte silnieť, samozrejme, za cenu zle zredigovaných textov, ale sa aj viac číta. Dá sa povedať, že pôvodná slovenská literatúra napriek všetkým ťažkostiam na osi vydavateľ – distribútor – kníhkupec slávi úspechy a teší sa dôvere čitateľov. Vysoké miesta na rebríčku najpredávanejších, samozrejme, nepatria a nikdy nebudú patriť víťazným a finálovým titulom ceny Anasoft litera. Práve v takomto množstve je však pre nás o to dôležitejšou úlohou upozorniť na tých pár kníh, ktoré sa z ročnej produkcie čímsi vymykajú. Oddychovú literatúru možno spoznať často už podľa obálky. My sa snažíme pomôcť zorientovať čitateľa, ktorý má náročnejšie očakávania.

A čo na to slovenský čitateľ? Vie oceniť dobrú prózu?

Štandardne dochádza po vyhlásení finálovej desiatky a neskôr aj víťaza k zvýšeniu predaja jednotlivých titulov. Aj keď to nie sú čísla, ktoré by spisovateľov na istý čas uživili (na to je tu napokon cena pre víťaza), zvedavosť slovenských čitateľov je určite dobrým signálom.

Sotva sa niektorému z čitateľov bude pozdávať každý finálový titul. Aktuálnu desiatku treba chápať skôr ako ponuku, z ktorej sa dá vybrať podľa vlastných preferencií. Ak umiestnenie knihy vo finále alebo jej víťazstvo vzbudí ohnivú diskusiu, je to len dobre. Znamená to, že to na našom literárnom piesočku predsa len žije.

O ocenení Anasoft litera rozhoduje odborná porota. Ktoré osobnosti do nej zasadli tento rok? Závisí voľba najlepšej pôvodnej prózy od ich subjektívnych kritérií, alebo sa dá povedať, že kvalitná kniha skrátka medzi ostatnými zasvieti?

V porote sa tentoraz stretli literárny vedec a prekladateľ Adam Bžoch s filozofom Marekom Debnárom, prekladateľom a básnikom Valerijom Kupkom a literárnymi vedkyňami Zorou Pruškovou a Ivanou Taranenkovou. Už aj predchádzajúci porotcovia sa viackrát vyjadrili, že by stačila jedna zmena v porotcovskej zostave a finálová desiatka by mohla vyzerať inak. Každý porotca nevyhnutne prichádza so svojimi subjektívnymi hodnoteniami, ktoré potom musí vyargumentovať. Širší okruh kníh, o ktorých sú porotcovia ochotní diskutovať, však býva zhodný. A pravdepodobne by bol zhodný aj pri iných zostavách. Tiež je zaujímavé sledovať, ako sa rokmi medzi finalistami pri rozdielnych porotách niektoré mená opakujú. Vôbec pritom nie je pravidlom, že ak sa niekto dostal do finále raz, tak je horúcim kandidátom s každou ďalšou knihou.

Tradičným podujatím Anasoft litera je rovnomenný festival. Čo zaujímavé prinesie?

Hlavná pozornosť festivalu je sústredená na čerstvých finalistov. Festival okrem literárnych besied ponúkne aj pestrú dávku koncertov. Do Bratislavy príde napríklad česká kapela WWW s Pavlom Fajtom alebo austrálsko-nemecká formácia Transmit. Za zmienku stojí aj divadelné predstavenie Ilona, žena Hviezdoslavova Bábkového divadla na rázcestí z Banskej Bystrice.

Na akých miestach bude tohtoročný festival prebiehať?

Anasoft litera fest sa uskutoční 20. – 25. apríla na viacerých miestach, už tradične v A4 – priestore súčasnej kultúry a kníhkupectve Artforum, ďalej v štúdiu Slovenského rozhlasu, odkiaľ bude živé vysielanie, v kníhkupectve Martinus.sk na Obchodnej a v Café Berlinka. Prvý večer otvoríme tematickou výstavou v Krokus Galérii, ktorá potrvá aj ďalších pár týždňov po skončení festivalu. Zároveň bude na Hviezdoslavovom námestí výstava fotografií Michala Burzu a Gabriely Zigovej z minulých ročníkov Anasoft litera festu.

Autorské čítania sa v posledných rokoch stali pevnou súčasťou literárneho života. Ako vnímate ich dôležitosť, význam? Sú doplnkom, alebo nevyhnutnosťou, ktorá autorom pomáha predstaviť sa čitateľom?

Pri autorskom čítaní je rozhodujúci postoj samotného autora, či vôbec svoje vystupovanie na verejnosti pripúšťa. Niektorí spisovatelia potrebujú veľmi dôsledne odčleniť svoju tvorbu od súkromného života a píšu pod pseudonymom.

Naša skúsenosť je, že pre viacero spisovateľov to nie je práve najobľúbenejšia disciplína. Pritom práve ich názor by mal častejšie zaznieť aj v spoločenskej diskusii. Väčšina našich finalistov však chápe autorské čítania a vôbec medializáciu ako dôležitú súčasť svojho literárneho pôsobenia. A sú aj takí, ktorí majú vyslovene radi spätnú väzbu, ktorá sa im takto od čitateľov dostáva. Tu to tak síce nie je, no v niektorých krajinách sú práve autorské čítania pre spisovateľov významným zdrojom príjmu. V našich podmienkach je dôležité, aby boli spisovatelia patrične honorovaní a na základe toho aj ochotní absolvovať takéto podujatia.

Pripravujete v rámci festivalu aj nejaké tvorivé workshopy či podujatia pre mladších čitateľov?

Dlhodobo pracujeme so študentmi stredných škôl, ktorí čítajú knihy pre dospelých a práve toto obdobie je pre nich formujúce a rozhodujúce v tom, aké knihy budú čítať ďalej.

Takmer od začiatkov festivalu spolupracujeme s bratislavskými strednými školami, kde sú diskusie so spisovateľmi. Tento rok sa už po štvrtý raz budú pre prihlásených študentov zo spolupracujúcich stredných škôl konať workshopy s finalistami. Študenti sa môžu tešiť na Zuzanu Cigánovú, Petra Karpinského, Máriusa Kopcsay a Janu Juráňovú.

Aké sú vaše osobné priania smerom k ďalšiemu životu Anasoft litera?

Aby nás všetkých bavilo čítať. Nemusia všetci písať.

MOHLO BY VÁS TIEŽ ZAUJÍMAŤ:

Víťazná kniha ANASOFT litera sa mení na celovečerný slovenský film