Hľadať

Vyhľadávanie

Zákaznícka zóna



Registrácia
Zabudli ste heslo?

Aj malí môžu preraziť

09.09.2001

Nedostatok IT odborníkov v západných krajinách a vysoká cena ich práce otvárajú možnosti pre štáty, ktoré majú voľných pracovníkov dostatok, prípadne aj ich mzdy sú nižšie. Platí to aj pre Slovensko.

V minulom roku investovali organizácie v Severnej Amerike 114 mld. USD (5 400 mld. Sk) do vývoja softvéru pre vlastné potreby. Z toho iba spoločnosti v USA investovali 5,5 mld. USD (258 mld. Sk) na outsourcing softvérového vývoja v zahraničí. Do roku 2005 by sa mal tento objem zvýšiť na 17,6 mld. USD (844 mld. Sk), tvrdí analytická spoločnosť International Data Corporation (IDC). Požiadavky na tvorbu softvéru sa zvyšujú, ale situácia na trhu práce v IT sektore je predovšetkým v západnej Európe a USA takmer kritická. Získavanie, školenie a neustále vzdelávanie IT pracovníkov je veľmi nákladné, navyše podľa štúdie analytickej spoločnosti Gartner Group je priemerná doba, ktorú strávi programátor na jednom pracovnom mieste iba 11 mesiacov. Vysoká fluktuácia pracovníkov znamená nielen zvýšené výdavky na získavanie a školenie ľudí, ale aj stratu produktivity.

Offshore projekty
Čoraz viac spoločností prenecháva preto vývoj a podporu softvéru na zahraničných dodávateľov (tzv. offshore projekty) z Indie, Číny, či Ruska ale aj Slovenska. General Eletric, Bank of America a American Express sú iba jednými z mnohých spoločností, čo pri vývoji softvéru spolupracujú IT firmami v Indii. Tá má zatiaľ podľa odborníkov najlepšie podmienky pre tzv. offshore projekty, hoci časť z rastúceho objemu takto realizovaných investícií chcú získať aj ďalšie krajiny.

Presun vývoja softvéru do menej rozvinutých krajín sa podobá presúvaniu výroby rôzneho spotrebného tovaru do krajín s nižšou cenou práce. V 70. a 80. rokoch začali výrobné podniky presúvať značné časti výroby do krajín ako Mexiko, Čína, Honduras, Filipíny a ďalších. Podobný trend bolo možné pozorovať v druhej polovici 80. rokov aj v softvérovom priemysle, ale prvé skúsenosti neboli pozitívne. Zlom nastal až v druhej polovici 90. rokov aj v súvislosti s problémom prechodu do roku 2000, ktorého riešenie vyžadovalo množstvo programátorských prác.

V súčasnosti sú mnohé softvérové spoločnosti v offshore krajinách schopné poskytovať služby na minimálne rovnakej úrovni ako skúsené firmy v západnej Európe či USA. Vyplýva to z analýzy Software Engineering Institute (SEI), ktorý skonštruoval model hodnotenia schopností a zrelosti offshore firiem. Zo 14 spoločností, ktoré v roku 1999 dosiahli v hodnotení najvyššiu známku bolo 5 indických firiem.

Kvalita a cena
Dve z piatich spoločností patriacich do rebríčka Fortune 500 realizujú časť zo svojho softvérového vývoja v Indii, vyznačujúcej sa nízkou cenou práce a vysokou kvalitou.

India ročne v porovnaní s USA vyprodukuje dvojnásobok absolventov technických vysokých škôl, takže nedostatok IT odborníkov jej zatiaľ nehrozí.

K ďalším zaujímavým lokalitám patrí Pakistan, Mexiko, Filipíny, Čína, Izrael a Írsko, ktoré však už takisto začína zápasiť s nedostatkom IT odborníkov a rýchlo rastúcou cenou práce. tam rýchlo rastie. Na druhej strane Írsko a Izrael poskytujú rozvinutejšiu infraštruktúru a Írsko pre anglosaské krajiny aj nulovú jazykovú bariéru. V Číne je nižšia cena práce, ale problémom môžu byť kultúrne rozdiely a odborníkov znepokojuje aj potenciál zneužitia intelektuálneho vlastníctva.

India verzus Rusko
Z rastúcich investícií do outsourcingu softvérového vývoja chcú získať aj firmy v strednej a východnej Európe. „Samozrejme, indické spoločnosti sú našimi konkurentmi. India je ďaleko pred nami a my skúmame, ako sa na túto úroveň dostali. „Obdivujem, čo dosiahli“ hovorí prezident softvérovej spoločnosti Augira Aleksei Sukharev. Jeho spoločnosť zamestnáva 110 ľudí v Rusku a 60 v USA.

Rusko a India majú podľa odborníkov rozdielne prednosti. India je dobrá pre väčšie programátorské projekty, zatiaľ čo ruské firmy sú vhodnejšie keď je potrebný menší pracovný tím so silným logickým myslením. Ide najmä o výskumné a vývojové projekty, tvrdí predseda Americkej obchodnej komory v Moskve zodpovedný za IT a komunikácie Ron Lewin. S názormi priraďujúcimi Rusku iba špecifické vedecké projekty však nesúhlasí A. Sukharev, podľa ktorého môžu ruské firmy konkurovať aj v iných väčších projektoch.

Bitka o získanie offshore projektov prebieha viac na úrovni firiem ako jednotlivých krajín. Pri výbere však väčšina organizácií zohľadňuje aj lokalitu a jej kultúru. „Existujú krajiny ponúkajúce outsourcing služieb, pri ktorých by som bol kvôli politickým rizikám veľmi znepokojený. To je trochu aj prípad Ruska, hoci sa situácia zo dňa na deň zlepšuje. Na druhej strane situácia v Indii ide opačným smerom,“ domnieva sa bývalý viceprezident firmy Ipulsys Jim Wooten. Jeho firma sa pre Indiu rozhodla pre slabý marketing ruských firiem, o ktorých prakticky ani nevedela.

Perspektíva pre slovenské firmy
Outsourcing softvérového vývoja môže pre zadávateľov predstavovať strategickú voľbu s veľkým významom, tvrdia analytici. Pre mnohé softvérové firmy, vrátane slovenských, to znamená úplne nové podnikateľské príležitosti. Softvérový vývoj pre zahraničných zákazníkov realizujú zo slovenských firiem napríklad PosAm, s.r.o., Bratislava, Anasoft APR, s.r.o., Bratislava, Softec, s.r.o., Bratislava či Ability, s.r.o., Bratislava patriaca do skupiny Datalanu.

„Myslím si, že outsourcing programátorských prác je pre nás (slovenské firmy) – rovnako ako vývoz služieb s vysokou pridanou hodnotou vôbec, ekonomicky výhodný,“ hovorí riaditeľ Softecu Anton Scheber. „Slovensko má dostatok potenciálu aby formou offshore projektov realizovalo takéto zákazky,“ dodáva riaditeľ divízie informatiky vo firme PosAm Viktor Cingel. Určitým nebezpečenstvom je podľa neho blízkosť trhov, odkiaľ prichádzajú zákazky (Nemecko, Rakúsko), čo znamená pre slovenské firmy značné riziko odlivu mozgov priamo do zahraničných firiem.

Istou nevýhodou pre dodávateľa môže byť podľa projektového manažéra Ability Norberta Lacka prípad, keď objednávateľ svojou zákazkou „iba“ vyťaží kapacity firmy, ale na vyvinutý produkt bude vlastniť autorské práva. „Vývojoví pracovníci tým získajú nové vedomosti a skúsenosti, ale spoločnosť nemá, napriek mnohým výhodám, priestor na ďalšie zhodnotenie svojej práce opakovanými predajmi produktu,“ hovorí N. Lacko. Preto má firma Ability uzatvorenú s nemeckým partnerom, pre ktorého vyvíja produkt Allaska aj separátnu zmluvu o jeho distribúcii na Slovensku.

Čo Slovákom chýba
„Bariérou pre zahraničných zadávateľov je fakt, že mladým absolventom škôl na Slovensku chýba potrebná kvalita vzdelania v oblastiach akými sú softvérové špecifikácie, CASE nástroje či metodiky na opis softvéru,“ hodnotí situáciu V. Cingel. Doplenenie vedomostí musí potom zabezpečiť softvérová firma, ktorá má záujem pre zahraničie produkovať softvér. Veľkou prekážkou je podľa V. Cingela aj kvalita jazykových schopností, najmä v prípadoch ak zahraničný zadávateľ požaduje aj prácu na mieste inštalácie.

Slabé jazykové znalosti slovenských informatikov prekvapujú aj predstaviteľov firmy Ability. „Absolvujeme množstvo pohovorov a výberových konaní s vynikajúcimi absolventmi našich univerzít. Keď preverujeme ich jazykové znalosti, zisťujeme, že často len pasívne ovládajú technickú angličtinu. Málokedy sú schopní aktívne komunikovať v angličtine a ešte menej v nemčine,“ poukazuje na pretrvávajúci problém N. Lacko. Hoci aj Nemci vedia rozprávať anglicky, je dôležité aby sme s nimi vedeli komunikovať aj v ich materčine, dodáva.

A. Scheber upozorňuje predovšetkým na slabšiu znalosť nemčiny. Jazykom informatikov je angličtina, ale najväčší reálny potenciál outsourcingu pre slovenské softvérové firmy je podľa neho v nemecky hovoriacich krajinách. „Kvôli bezproblémovej komunikácii s používateľmi, ktorých vlastné špecifikačné dokumenty sú písané v nemčine, je dobrá znalosť tohto jazyka často dôležitým predpokladom úspešných offshore projektov,“ dodáva A. Scheber.

Napriek možnostiam internetu, ktorý teoreticky prináša potenciál aj pre vzdialenejšie projekty sa podľa A. Schebera v praxi ukázala byť veľkou výhodou fyzická blízkosť Rakúska umožňujúca operatívny živý kontakt. „Tým eliminujeme absenciu presných formalizovaných špecifikácií,“ vysvetľuje A. Scheber. Projekty Softecu realizované pre vzdialenejšie lokality mali preto jednoduchší charakter. Nešlo o nové aplikácie, ale skôr o úpravy existujúcich programových systémov.

Diskutabilná cena vývoja
Hlavným prínosom pre zahraničných zadávateľov softvérových projektov na Slovensku je podľa riaditeľa Anasoftu APR Michala Hrabovca nižšia cena práce pri rovnakej, prípadne vyššej kvalite.

N. Lacko sa takisto domnieva, že offshore projekty sú výhodné pre obe strany aj kvôli cenovému hľadisku. Nemeckí partneri firmy Ability nakupujú podľa neho odborné práce na Slovensku z pohľadu nemeckých reálií za výhodné ceny a sami sa tak môžu špecializovať na ďalšie kroky realizácie produktu ako je marketing, predaj a podobne. „Nám táto spolupráca prináša množstvo výhod. Vzhľadom na to, že ide o dlhodobejšie projekty, nemeckí partneri plne saturujú našich pracovníkov. Tým sa eliminuje nebezpečenstvo prestojov a zároveň je zabezpečený plynulý prísun finančných prostriedkov do firmy,“ vysvetľuje ďalšie výhody spolupráce N. Lacko. Firme Ability to pomáha stabilizovať cash flow a prostredníctvom nemeckých partnerov sa dostávajú referencie o firme aj k ďalším subjektom.

V. Cingel však spochybňuje teóriu, podľa ktorej je softvérový vývoj na Slovensku výrazne lacnejší ako v západných krajinách. „Počítače máme tak drahé ako zahraniční programátori, školenia absolvujeme rovnaké ako oni. Pre nás sú dokonca ešte drahšie, lebo musíme lietať do USA,“ vysvetľuje V. Cingel. Ako ďalej dodáva, prenájom priestorov je v Bratislave drahší ako na okraji Viedne, autá a benzín sú takisto rovnako drahé. „Takže rozdiel, u dobrých ľudí nepatrný, je iba v mzde. Na konferencii v USA som videl stánok firmy z Indie, ktorá ponúkala len kapacity na offshore. Ich cena bola 50 až 60 USD [2400 až 2880 Sk] na hodinu. To je približne aj naša cena. Pri rokovaniach so zahraničnými zadávateľmi sme si ju vedeli vždy obhájiť, aj keď nie jednoducho,“ dodáva V. Cingel.

Prečo mnohí váhajú
General Electric (GE) patrí k priekopníkom offshore projektov, ktoré realizuje od roku 1998. Hoci na americké pomery nepatrí k firmám s najväčším rozpočtom pre vývoj interného softvéru, vlani pre GE pracovalo v Indii 3500 pracovníkov, čo podľa prepočtov ušetrilo firme za rok 125 mil. USD (6 mld. Sk). Zákazky GE predstavovali vlani 7,6 percenta celkového softvérového exportu Indie.

GE nie je jediná spoločnosť, ktorá úspešne a efektívne využíva vývojové kapacity v inej krajine, ale postoj mnohých organizácií je naďalej zdržanlivý. „Ľudia nevedia ako pracovať v zahraničí a predpokladajú stratu kontroly nad projektom,“ zdôvodňuje váhavý postoj mnohých organizácií prezident konzultačnej firmy StrategIM špecializovanej na offshore problemtatiku Farley Blackman.

Dôvodov váhavého postoja a nedôvery mnohých spoločností vo vývoj softvéru v zahraničí je však viac. Offshore projekt vyžaduje od vývojárov detailné pochopenie obchodných procesov a interného prostredia organizácie. Bez disciplíny v riadení takýchto projektov môže spoločnosť stratiť veľa času, nákladov a čeliť aj ďalším problémom, tvrdia analytici.

Každá spoločnosť uvažujúca o offshore projekte musí preto plne zvážiť všetky potenciálne výhody/riziká a pripraviť detailný plán projektu. V prípade úspechu môže projekt znamenať významné finančné úspory, priniesť kvalitné služby a rýchlu návratnosť investícií. V opačnom prípade však môže stáť organizáciu nemalé prostriedky a spôsobiť rozsiahle problémy vo fungovaní podniku.

Kde sú prekážky
Spoluprácu najmä v počiatočných štádiách projektu môžu narušiť jazykové bariéry, kultúrne rozdiely a odlišné pracovné zvyky. Problémom môžu byť aj legislatívne rozdiely.

„Hlavné prekážky vznikajú už pri osobných stretnutiach, či už vo fáze uzatvárania zmlúv, alebo neskôr pri realizácii samotného projektu,“ čerpá z vlastných skúseností M. Hrabovec. K ďalším problémom podľa neho dochádza v súvislosti s časovými posunmi. Ide o ohlas na servisné zásahy a dostupnosť hot-line podpory. „Nezanedbateľné sú aj jazykové problémy a niekedy hrajú svoju rolu aj kultúrne špecifiká, napríklad oslavy náboženských sviatkov,“ dodáva M. Hrabovec.

Ideálnym príkladom vývoja aplikácie na diaľku sú podľa neho samostatné internetové, prípadne intranetové aplikácie, ktoré nie sú závislé od ďalších systémov. Pri projektoch, ktoré si vyžadujú častú osobnú prítomnosť u klienta (najčastejšie vo fáze analýzy), sa výhoda nižšej ceny práce takmer úplne stráca, poznamenáva M. Hrabovec. Slovenské firmy majú preto podľa neho najväčšiu šancu na získanie offshore projektov hlavne v okolitých regionóch. „Pri potrebe osobných stretnutí sme schopní prísť v priebehu niekoľkých hodín, s väčšou vzdialenosťou klienta sa zvyšuje aj riziko straty výhod. V týchto prípadoch nás môže ľahko nahradiť lacnejšia pracovná sila z Indie, Ruska a ďalších krajín,“ dodáva.

Zo skúseností Anasoftu tiež vyplýva, že klienti si chcú neraz preveriť svojho potenciálneho dodávateľa, takže po úvodných úspešných rokovaniach prídu na Slovensko. „Potom náš úspech závisí aj od úsmevu colníka, čašníka a všetkých ostatných služieb,“ uzatvára M. Hrabovec.

MARTIN VALÁŠEK

 

Späť na novinky