Poznáme päticu finalistov aktuálneho ročníka ceny René

Tlačová správa

20. mája bola vyhlásená pätica finalistov a finalistiek 4. ročníka literárnej ceny René - Anasoft litera gymnazistov. Študenti vybraných stredných škôl a gymnázií sa najbližšie mesiace vydajú na Østrov, navštívia Les prízrakov, dozvedia sa, čo sú Šeptuchy, aký bol v skutočnosti Jánošík, i to, ako sa šije Čepiec.

Aktuálna porota ceny Anasoft litera v zložení Zuzana Belková, Peter F. ‘Rius Jílek, Lubomír Machala, Michal Jareš a Dado Nagy vybrala päť kníh, ktoré by študentov podľa nej mohli zaujať a motivovať k čítaniu umelecky kvalitnejšej súčasnej slovenskej literatúry (v abecednom poradí):

• Peter Balko: Østrov (KK Bagala 2019)
• Juraj Červenák: Les prízrakov (Vydavateľstvo SLOVART 2019)
• Mariana Čengel Solčanská: Jánošík (IKAR 2019)
• Katarína Kucbelová: Čepiec (Vydavateľstvo SLOVART 2019)
• Alena Sabuchová: Šeptuchy (Artforum 2019)

„Vyhlásenie ceny René malo byť už tradične súčasťou litera festu, ale aj ten sa kvôli pandémii ocitol v obrovskej množine presunutých podujatí. Cenu René sme však s Literárnym informačným centrom nemohli odložiť. Túto päticu kníh vybrala porota zároveň s desiatkou Anasoft litery na začiatku roka a študentom sme ju aspoň zverejnili v čase, kedy sa mal litera fest uskutočniť. Nemyslíme si, že sa študenti zo situácie kontinuálne tešia už tretí mesiac. Práve naopak, veríme, že ich zverejnená päťka teraz poteší a že sa ňu, unudení z technologicky sprostredkovaných zážitkov, doslova vrhnú,” vyjadrila sa Simona Fochlerová, riaditeľka ceny Anasoft litera.

Koordinátorka ceny René za Literárne informačné centrum Soňa Uriková hovorí, že „do aktuálneho ročníka sa zapojilo 23 gymnázií a stredných škôl z celého Slovenska. Stretávame sa s absolútne pozitívnym ohlasom zo strany všetkých pedagógov a zástupcov jednotlivých zapojených škôl. Všetci oceňujú, že projekt organizujeme aj v týchto časoch a sú ochotní prijať výzvy, ktoré nás spoločne čakajú, napríklad s distribúciou kníh medzi jednotlivých študentov.”

V prvej fáze študenti zúčastnených gymnázií a stredných škôl prečítajú päticu kníh, ktoré im odporučila porota tohto ročníka ceny Anasoft litera. Účasť študentov na súťaži je dobrovoľná, nejde o nijaké ne/povinné mimoškolské čítanie, ale o chuť a záujem spoznávať najnovšie slovenské literárne diela. Študenti sa zoznámia aj s autormi, ktorí k nim prídu na besedu do školy (ak to epidemiologická situácia v septembri a októbri dovolí), alebo budú s autormi besedovať online. O prečítaných knihách diskutujú navzájom, prípadne so slovenčinárom, a sami vyberajú najlepšiu pôvodnú knihu uplynulého roka. Každý študent má len jeden hlas, ten dá knihe, ktorá si ho najviac podmaní. V druhom kole jeden študent ako zástupca školy diskutuje s oponentmi z ostatných škôl o ich preferovaných tituloch. Na spoločnom stretnutí určia hlasovaním laureáta alebo laureátku ceny René 2020 – Anasoft litera gymnazistov.

Laureát alebo laureátka 4. ročníka ceny René 2020 bude vyhlásený/á koncom roka na podujatí Autoriáda: Dni slovenskej literatúry v Novej Cvernovke v Bratislave.

VYJADRENIE POROTCOV O KNIHÁCH:

Zuzana Belková (porotkyňa Anasoft litera) o knihe Østrov:

„Sme to, čo píšeme, tvrdí Peter Balko a v duchu svojho presvedčenia sa pustil do románu Østrov zamýšľaného ako príbeh o imaginárnych dejinách čierneho obchodu s fantáziou. S exkurzom do dejín slovenskej i svetovej literatúry, za Timravou, Joyceom, Márquezom a úmyslom napísať pútavý, originálny a zábavný dokumentárny román s hravým lyrickým jazykom a magicko-realistickou poetikou. Nepohrdne komplikovaným vzťahom dvoch spisovateľov – otca a syna, atmosférou Cerovej vrchoviny či alúziou na škandinávsku detektívku. V popredí je však – ako už toľko ráz predtým – fascinácia tvorbou a tenkou hranicou medzi realitou a fikciou.”

Jozef Dado Nagy (porotca Anasoft litera) o knihe Jánošík:

„Mariana Čengel Solčanská vytvorila úplne iný obraz hrdého symbolu Slovákov, než aký poznáme z tradície romantickej literatúry 19. storočia. Jánošík bez mýtizujúcich nánosov – jednoduchý bezcitný násilník, lupič a vrah. Dramaticky zaujímavá bola skôr doba, v ktorej žil. Turecké nájazdy, stavovské povstania, tisíce a tisíce mŕtvych, umučených a popravených. Za pozornosť stojí vedľajšia postava, ktorá si veľkú časť show ukradla sama pre seba – knieža František II. Rákoci.”

Michal Jareš (porotca Anasoft litera) o knihe Les prízrakov:

„Hrdina Červenákovej série kapitán Stein sa už po šiestykrát vracia, aby spoločne so svojím spolupracovníkom Jarošom vyriešil záhadu na pomedzí historickej detektívky a príbehu s tajomstvom. Pre celú sériu je typický Červenákov štýl, veľmi slušná znalosť historických prameňov, snaha zachytiť trochu štylizovane aj dobový jazyk, ale zároveň tu svoju úlohu hrá tiež humor a veľmi dobre napísané dialógy. Po predchádzajúcich dieloch práve tieto komponenty vlastne od Červenáka očakávame a znovu sa chceme stretnúť s už hotovými a nám známymi charaktermi hlavných postáv. Červenák má veľký dar skomponovať slušnú kriminálnu prózu, v ktorej sa ide hlavne po stopách a nespolieha sa na náhodu, ale zároveň do takéhoto príbehu rád púšťa i strašidelné efekty a skvelé záverečné vyvrcholenie v temnom a prízračnom vianočnom lese.”

Peter F. ‘Rius Jílek (porotca Anasoft litera) o knihe Čepiec:

„Kniha Čepiec sa dá chápať ako literárna reportáž, ale aj ako dokumentárny román. Hlavne preto, že autorka Katarína Kucbelová sa stáva rozprávačkou svojich skutočných zážitkov a nie vymysleného príbehu, ktorý sa bežne s umeleckou prózou spája. Napriek tomu nejde o beletrizovanú publicistickú výpoveď, naopak, dominuje v nej práve problematizujúci estetický rozmer, hoci sa môže počiatočne zdať, že text je osobnou etnografickou úvahou o folklóre. Z toho však rýchlo vzíde, lebo ústrednou témou je nezromantizovaný vzťah medzi minulosťou a prítomnosťou, osobnou identitou a etnokultúrnym stereotypom a v neposlednom rade v tom všetkom zohráva nemalú úlohu i neznášanlivosť voči rómskemu obyvateľstvu.”

Lubomír Machala (porotca Anasoft litera) o knihe Šeptuchy:

„Šeptuchy žijú v Podlasí, teda na pomedzí Poľska a Bieloruska, a sú to ženy, ktoré choroby a všeličo iné vyháňajú, zaháňajú či priťahujú tichým zariekaním a ďalšími rituálnymi praktikami. Alena Sabuchová vo svojej druhej próze predkladá čitateľovi osobitú zmes slovesných obrazov zo súčasného života na dedine, kde sa prelínajú technologické vymoženosti a stigmy modernej civilizácie (autá, mobily atď.) s archaickými zvykmi aj magickými rituálmi. A tiež rozpráva príbeh dospievania, alebo ak chcete, zrenia dvoch dievčat: Doroty, hrobárovej dcéry, a jej priateľky, ktorá to celé rozpráva. Jazykom a spôsobom, ktorý pobaví, ale aj zamrazí.”