ANASOFT litera fest spája to najlepšie zo slovenského umenia

13.04.2017

in.ba / Diana Mašlejová 
 
ANASOFT litera finalisti 2017
 
ANASOFT litera fest sa uskutoční v rôznych bratislavských kultúrnych priestoroch od 19. do 25. apríla. Viac nám o festivale porozprávala jedna z jeho tvorkýň, Simona Fochlerová.  
 

Slovenská literatúra ožíva nielen vďaka čoraz väčšiemu počtu vydávaných titulov a čitateľov, ktorí po nej s obľubou siahajú. Knižný svet vibruje aj skrz literárne podujatia, ktoré prepájajú komunity, prinášajú nové pohľady, podnecujú rozhovory. ANASOFT litera fest, viažuci sa na rovnomennú literárnu cenu, sa už tradične uskutoční v rôznych bratislavských kultúrnych priestoroch od 19. do 25. apríla a opäť bude plný inšpiratívnych ľudí a kníh. Viac nám o festivale porozprávala jedna z jeho tvorkýň, Simona Fochlerová. 

Snažíte sa festival vždy pripravovať iným, novým spôsobom, alebo postupujete podľa zaužívaného modelu? Model ANASOFT litera fest zostáva rovnaký, pretože funguje. Prevažná časť programu sa začína formovať až po oficiálnom vyhlásení finálovej desiatky. Vtedy prepíname na pomyselné „turbo“. Festival nie je len o knihách a ich autoroch, ktorí sú v danom roku vo finále, je multižánrový. Spája či skôr prepája ho ale vždy text. To znamená, že si na text potrpíme aj pri dramaturgii koncertov – teda vyberáme také kapely, ktorých texty sú poetickejšie a výpovednejšie, než je bežný mainstream. Tento rok na festivale vystúpi kanadsko-ruská speváčka Michelle Gurevich, známa ako Chinawoman, Katka Máliková či Nikitin / Pospiš / Sillay s projektom Ján Cikker 105. Pri divadle a filme vyberáme také diela, ktoré vznikli podľa knižných predlôh alebo boli literárnymi textami inšpirované, či sa dotýkajú postavy spisovateľa, autora. V rámci 12. ročníka uvedieme Denník Anny Frankovej v podaní nitrianskeho Nového divadla a nebude chýbať ani film Piata loď. 

Čítanie literatúry je vskutku intímnou záležitosťou, avšak literárny život je čoraz viac komunitný. Ľudia radi navštevujú literárne besedy aj rôzne multižánrové podujatia. Vnímate to tak aj vy? Áno, vzťah medzi textom a čitateľom je vždy intímny. Či už človek číta doma alebo v dopravnom prostriedku, či kaviarni… Vždy sú len oni dvaja a tam niekde okolo nich je svet. Tento vzťah prináša rôzne druhy zážitkov – od nadšenia cez zmiešané pocity až po znechutenie. Ľudia sa o nich väčšinou ale nepotrebujú podeliť priamo či nahlas, o svojich čitateľských zážitkoch často verejne nerozprávajú. Preto keď moderátor na konci literárnej debaty vyzve publikum, aby položilo vlastné otázky, tak sa možno prihlási nejaký odvážlivec, no skôr len zo zdvorilosti. A pritom každý z nich má otázok v hlave desiatky. Na takéto festivaly alebo podujatia chodíme azda preto, aby sme sa inšpirovali, čosi dozvedeli, stretli sa s ľuďmi, ktorí čítajú, a dali iný rozmer nášmu vnútornému vzťahu s textom. 

Aj tento rok rozhodla odborná porota o finálovej desiatke kníh. Ktorá z nich zaujala najviac vás a prečo? Pravdupovediac, tento ročník nielen ja hodnotím ako prekvapivý. Hoci ide o historicky najvyšší počet nominovaných titulov, osobne som v ňom ťažko hľadala knihu, pri ktorej by som si povedala: „Táto musí byť v desiatke.“ Minulý rok to bolo iné, mala som troch favoritov, ktorým by som víťazstvo dopriala. Som náročnejší čitateľ, pri každej jednej knihe z tejto desiatky mám svoje „ale“… Napríklad Rinaldova cesta Víťa Staviarskeho – výborne sa číta, ale dialógy ma nepresvedčili; Konvália Denisy Fulmekovej má skvelú a zaujímavú tému, ale i priveľa klišéovitých konštrukcií; Jakub Juhás a jeho Novoročný výstup na Jaseninu ma miestami príjemne prekvapil, ale štylistikou a jazykom zas miestami príliš „tlačí na pílu“, nehovoriac o redakcii tohto textu, a tak by som mohla pokračovať o každej knihe. Netrúfam si povedať, ktorá by mala byť víťaznou. Aby som sa však nevyhla odpovedi, najmenej ale mám zatiaľ pri knihe Mlčky a krátko od Juraja Bindzára. Uvidíme. 

Ako vnímate smerovanie a charakter súčasnej slovenskej prózy? Pozorujete pri nej nejaké spoločné menovatele, jedinečné prvky? Súčasnej slovenskej prózy je veľa. Tej kvalitnej však oveľa menej. A v tej vnímam spoločnú črtu tvarovania problémovosti vzťahov, postáv, akejsi všadeprítomnej osamelosti a nemožnosti v rôznych podobách a na rôznych úrovniach. Mám v nej autorov, ktorých proste chcem čítať vždy. Pri ktorých používam ceruzu, len keď si podčiarkujem výborné state a nič ma nenúti pomyselne škrtať. Lenže dajú sa spočítať na jednej ruke (ktorej možno chýba jeden-dva prsty). 

Vedia čitatelia a návštevníci festivalu dostatočne oceniť, pochopiť slovenskú prózu? Dôležité je, že ju čítajú. Ak ju čítajú, tak vedia, svojím vlastným spôsobom. 

Na akých miestach a kde sa bude festival konať? ANASOFT litera fest bude v Bratislave tesne po veľkonočných sviatkoch, od stredy 19. do utorka 25. apríla. Štartujeme v Berlinke, časť programu bude v A4-ke, Music Majestic Clube, kníhkupectvách Artforum, Martinus na Obchodnej, Gorila.sk Urban Space, v Salóniku, čo je výstavný (pop-up) priestor na Hlavnej stanici a napokon v Kultúrnom dome Ľ. Štúra v Modre. 

Čo špecifické by ste aktuálnemu ročníku ANASOFT litera fest priali? Aby tak, ako výber finálovej desiatky kládol otázky, sa aj počas neho ľudia pýtali, nehanbili a aby dostali čo najviac odpovedí. Aby sme sa o slovenskej literatúre a a tom, čo s ňou súvisí, konštruktívne rozprávali.  

Detailný program ANASOFT litera festu nájdete na tejto stránke.