„Môžeme očakávať použitie robotov i v oblastiach znalostnej práce“ | Rozhovor
19.09.2019
S akými limitmi sa stretávajú podniky pri digitalizácii? Prečo bude narastať dôležitosť autonómnych inteligentných informačných agentov? Zaobíde sa v súčasnosti výrobný podnik bez internetu? ANASOFT odpovedá na otázky ohľadom priemyselnej digitalizácie, automatizácie a robotizácie.
Automa, odborný časopis pre automatizačnú a priemyselnú informačnú techniku, sa zaoberal témami digitalizácie, umelej inteligencie, robotizácie (RPA) a disruptívnych technológií.
K diskusii bola prizvaná aj spoločnosť ANASOFT, ktorá sa digitalizácii a automatizácii priemyslu venuje od roku 2003. Za spoločnosť ANASOFT odpovedal skúsený odborník Peter Bílik, Smart Industry solution designer, ktorý okrem iného vysvetľuje s akými limitmi sa stretávajú výrobné podniky pri digitalizácii, prečo sa bude v blízkej budúcnosti robotizovať aj oblasť znalostnej práce a rozpráva aj o význame internetu v priemyselných procesoch.
AUTOMA: Aké limity má digitalizácia?
Peter Bílik: Limity, s ktorými sa najčastejšie stretávame sa týkajú prevažne personálnej stránky. Na jednej strane je to nedostatok odborníkov, ktorí by mali v podniku na starosť samotnú digitalizáciu (vo veľkých zahraničných spoločnostiach sa už začala objavovať pozícia Chief Transformation Officer označujúca osobu zodpovednú za prípravu a realizáciu stratégie digitálnej transformácie). Na strane druhej ide o otázku pracovnej sily nepripravenej na nové nástroje a zručnosti.
S tým súvisí aj pomalá adaptácia nových technológií do existujúcich výrobných procesov a v niektorých prípadoch taktiež aj nevôľa s nimi pracovať. Práve tieto dva faktory by sa pritom dali eliminovať modifikáciou vzdelávacieho systému.
Aj vzhľadom k tomu nevystupujeme vo vzťahu k podnikom iba ako dodávateľ samotného softvérového riešenia Smart Industry riadiaceho systému. Pri implementácii inteligentného systému riadenia výrobných a logistických procesov zastávame aj úlohu konzultanta digitalizácie, automatizácie a autonomizácie, ale tiež aj integrátora a projektového manažéra.
Hlavné prekážky implementácie nástrojov alebo technológií Industry 4.0
(zdroj: EY)
Presadí sa digitalizácia v priemysle vo väčšej miere po odchode súčasnej generácie riadiacich pracovníkov z vrcholových pozícií?
Digitalizácia ako aj transformačné aktivity podniku z nich vyplývajúce nie sú z našej skúsenosti obmedzované konzervatívnym manažmentom. Adaptácia nových technológií, digitálna transformácia a automatizácia procesov vo výrobných podnikoch alebo zásobovacom reťazci závisia iba od cieľov daného podniku a vôli jeho manažmentu. Doba sa zrýchľuje a zmeny na trhu alebo v nastavení nových podnikateľských modelov nastávajú častejšie než generačná obmena.
Vzhľadom ku spoločnostiam, ktoré sa stali lídrami digitalizácie, a ktoré vďaka digitalizácii a automatizácii získavajú konkurenčné výhody, sa musia aj ostatné spoločnosti v segmente nevyhnutne prispôsobiť tomuto tempu, a to ako z dôvodu zachovania konkurencieschopnosti, tak aj udržateľnosti vlastných procesov.
Odpoveď na otázku teda je: nie, pretože už nebude mať význam digitalizovať alebo už nebude čo digitalizovať.
Zavedené alebo plánované opatenia uľahčujúce implementáciu nástrojov Industry 4.0
(zdroj: EY)
Do akej miery je úspešná digitalizácia spoločnosti podmienená prípravou v rámci vzdelávacieho systému?
Vzdelávací systém zastáva kľúčovú úlohu vo vzťahu k úspešnej digitalizácii spoločnosti. Aktuálny vzdelávací systém je stále vo veľkej miere postavený na informáciách v tlačenej podobe. Za posledných dvadsať rokov prišlo k exponenciálnemu nárastu informácií v digitálnej forme. V súčasnosti zostáva v tlačenej podobe menej ako 1% informácií, ktorými ľudstvo disponuje. Predovšetkým by sa mal zvýšiť dôraz na predmety z oblastí vedy, techniky a matematiky.
Túto skutočnosť si uvedomujeme aj v našej spoločnosti a preto dlhodobo podporujeme aktivity a iniciatívy vedúce k vzdelaniu, okrem iného aj robotickú súťaž First Lego League, kde sa deti učia programovať.
Taktiež spolupracujeme s akademickou obcou, kde s Ústavom počítačového inžinierstva a aplikovanej informatiky a Ústavom informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pracujeme na spoločných projektoch v rámci Výskumného laboratória pre použitie umelej inteligencie v systémoch Smart Industry.
Význam pojmu štvrtej priemyselnej revolúcie
(zdroj: EY)
Ak sa na robotizáciu nazerá ako na nahradenie operátorov, nejedná sa skôr o nahradenie obslužnej práce tam, kde ju predtým nebolo možné riešiť strojom?
Roboty sa primárne používajú tam, kde sa vykonáva rutinná práca. Doposiaľ to boli vo všeobecnosti manuálne práce, v budúcnosti ale môžeme očakávať nasadenie robotov v činnostiach bez ohľadu na to, či pôjde o manuálnu alebo znalostnú prácu. V súčasnosti je tlak na použitie robotov všade tam, kde sa vykonáva nebezpečná alebo „špinavá“ práca.
Do popredia sa dostávajú roboty, ktoré budú za ľudí vykonávať všetku „nudnú“ prácu. Veľa takej nudnej práce je založené na znalostných zručnostiach, v ktorých ľudí poráža umelá inteligencia. Za robotizáciu (RPA) totiž možno považovať aj používanie digitálnych dvojčiat a inteligentných informačných agentov.
Práve inteligentné informačné agenty predstavujú nevyhnutnú súčasť konceptu inteligentnej továrne (Smart Factory) a sú základným stavebným prvkom riadiacich systémov Smart Industry. Vzhľadom k ich vlastnostiam interoperability, adaptability a kognitívnym vlastnostiam umožňujú pri autonómnom riadení výrobných a logistických procesov využívať kolektívnu inteligenciu.
Digitalizácia sa v dnešnom slova zmysle spája s internetom. Mnoho priemyselných projektov bolo realizovaných ešte pred érou internetu. Tieto projekty sú veľmi efektívne, aj keď ku komunikácii nevyužívajú internet. Uplatňujú umelú inteligenciu, zber a analýzu obrovského množstva technologických dát spracovávaných v reálnom čase a podobne. Je nutné spájať štvrtú priemyselnú revolúciu a digitalizáciu výhradne s využitím internetu?
Štvrtá priemyselná revolúcia, teda to, čo sa v Európe označuje ako Industry 4.0, sa napríklad v Spojených štátoch nazýva Internetom vecí (Internet of Things, IoT), čo zároveň poukazuje na postavenie a význam internetu.
Jedným zo základných princípov Industry 4.0 je práve interoperabilita, kedy jednotlivé priemyselné komponenty, a to aj v prípadoch, keď sú sami o sebe efektívne fungujúce, musia navzájom komunikovať.
Ak chce podnik správne a pružne reagovať na meniace sa prostredie (a nezáleží na tom, čo ide o vnútorné výrobné prostredie alebo o zmeny na trhu, v spotrebiteľskom správaní alebo o iné interné a externé vplyvy a faktory), musí byť zabezpečený tok informácií naprieč celým podnikom.
Nedokážem si predstaviť iný spôsob vzájomnej komunikácie ako ten, ktorý využíva internet. Internet je fundamentálnou súčasťou aj pri implementácii autonómnej koordinácie a synchronizácie procesov vo výrobnom toku (horizontálna integrácia). Rovnako má internet nenahraditeľnú pozíciu, keď dochádza k vertikálnej integrácii na princípe prepojenie modelom „shop floor to top floor“.
Pripravil Radim Adam
Pôvodne zverejnené v časopise Automa 05/2019, celá diskusia k dispozícii tu.
